sstdClass Object ( [uid] => 0 [hostname] => 3.226.72.194 [roles] => Array ( [1] => anonymous user ) [cache] => 0 )
človek cíti bolesť na srdci a chytá sa za hruď. V popredí je ikona srdca

Infarkt myokardu (srdcový infarkt) – príznaky, diagnostika a liečba

Odborný garant: 

Infarkt myokardu je akútna forma ischemickej choroby srdca, ktorá patrí medzi kardiovaskulárne ochorenia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) udáva, že v roku 2016 podľahlo 17,9 milióna ľudí kardiovaskulárnym ochoreniam. Štatisticky tak ide o celosvetovo prvé miesto spomedzi všetkých príčin úmrtí. Až 85 % z týchto úmrtí je pripisovaných infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhode.

Ako vzniká infarkt myokardu?

Infarkt myokardu je akútne vzniknutý stav najčastejšie v dôsledku existujúcej ischemickej choroby srdca (inak nazývaná aj koronárna artériová choroba). Ischemická choroba srdca vzniká pri znížení alebo úplnom zastavení prívodu kyslíka a živín do srdcového svalu (myokardu).

Tento stav môže nastať, ak sa v stene koronárnych ciev, ktoré dodávajú do srdca krv bohatú na kyslík, hromadí tuková hmota a biele krvinky – vzniká aterosklerotický plát. Keď sa aterosklerotický plát hromadí v cievach, dochádza ku vzniku aterosklerózy. Tvorba aterosklerotických plátov neprebieha rýchlo, ale trvá niekoľko rokov.

Infarkt myokardu väčšinou vzniká ako následok prasknutia a uvoľnenia aterosklerotického plátu v cievach. To môže podnietiť vznik krvnej zrazeniny, ktorá ak sa stane dostatočne veľkou, môže úplne zablokovať koronárnu cievu, a tým prerušiť dodávky krvi do určitej oblasti srdcového svalu. 

Ak sa blokáda cievy rýchlo neodstráni, časť srdcového svalu zásobovaného postihnutou cievou začne odumierať. Zdravé tkanivo srdca sa tým poškodí, čo môže spôsobiť vážne a dlhotrvajúce problémy.

Ďalšou (menej častou) príčinou srdcového infarktu je spazmus (silný kŕč) koronárnej cievy. Kŕč spôsobí zúženie cievy a zníži prietok krvi. Problémom je, že kŕče sa môžu vyskytnúť aj v koronárnych cievach, ktoré nie sú poškodené aterosklerotickým plátom. 

Infarkt neohrozuje len srdce

Zablokovanie priechodu cievy a následné odumretie tkaniva či orgánu v dôsledku zastavenia prívodu krvi, a tým aj kyslíka do orgánu, môže nastať aj v iných častiach tela. Typickými príkladmi sú infarkt mozgu (cievna mozgová príhoda), infarkt pľúc, infarkt obličky a iné.

Príznaky infarktu myokardu

Príznaky infarktu srdca sa nemusia objaviť náhle alebo sa prejaviť intenzívnou bolesťou na hrudníku. Môžu sa líšiť od pacienta k pacientovi. Niektorí pacienti pociťujú len mierne príznaky. Ak zistia, že práve prekonali infarkt, bývajú prekvapení. Príznaky sa mierne odlišujú aj medzi mužmi a ženami.

Medzi najčastejšie príznaky infarktu myokardu môžeme zahrnúť:

  • bolesť na hrudníku – ide o intenzívnu, pálivú bolesť, prítomnú najčastejšie v strede hrudníka s vyžarovaním do ľavej hornej končatiny, ramien, krku, dolnej sánky a do zadnej (najmä ľavej) časti hrudníka, ktorá pretrváva dlhšie než 10 minút,
  • dýchavičnosť,
  • silné potenie, studený pot,
  • závraty,
  • svalová slabosť,
  • nevoľnosť a zvracanie,
  • pocity úzkosti,
  • únava,
  • búšenie srdca.

Príznaky infarktu myokardu u žien

V prípade žien sa všeobecne infarkt srdca vyskytuje v neskoršom veku ako u mužov (väčšinou ide o obdobie po menopauze). Ženy pri infarkte pociťujú bolesť alebo nepríjemný tlak na hrudi častejšie ako muži a pravdepodobne sa u nich aj častejšie objavujú niektoré z vyššie spomenutých príznakov.

Bolesť na hrudníku nemusí vždy znamenať, že ide o infarkt myokardu

Bolesť podobná tej, akú pociťujú ľudia pri infarkte myokardu, nemusí vždy znamenať, že ide o infarkt. Môže ísť aj o tzv. stabilnú anginu pectoris. Angina pectoris je jedným z príznakov ischemickej choroby srdca a vyznačuje sa bolesťou na hrudníku trvajúcou niekoľko minút, ktorá je provokovaná fyzickým alebo psychickým zaťažením.

Objavuje sa, ak srdcový sval nie je dostatočne zásobený krvou a kyslíkom. Rozdiel medzi anginou pectoris a infarktom myokardu je ten, že v prípade anginy pectoris sa bolesť zvyčajne objaví po fyzickej námahe, zmizne za pár minút a nepoškodzuje trvale srdcový sval.
 
Infarkt myokardu môže prebiehať aj bez akýchkoľvek príznakov. Vtedy hovoríme o tzv. tichom infarkte či tichej ischémii. Tento typ sa vyskytuje najmä u starších ľudí a pacientov s cukrovkou.

Nie

Aké sú rizikové faktory, ktoré vedú k vzniku infarktu myokardu?

Niektoré rizikové faktory zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja ischemickej choroby srdca, ktorá neskôr môže vyústiť do infarktu myokardu. Množstvo rizikových faktorov vieme ovplyvniť životosprávou.

Medzi faktory, ktoré vieme do určitej miery kontrolovať, môžeme zaradiť: 

  • fajčenie,
  • zvýšený krvný tlak,
  • zvýšený cholesterol a ďalšie tukové látky v krvi,
  • nadváhu a obezitu,
  • konzumáciu potravín bohatých na nasýtené mastné kyseliny, cholesterol a sodík,
  • vysoké hladiny cukru v krvi, ktoré vedú k inzulínovej rezistencii alebo cukrovke 2. typu,
  • nedostatok fyzickej aktivity,
  • nadmerný stres či záťaž.

Neovplyvniteľné faktory:

  • vyšší vek – najčastejšie po 45. roku u mužov a 55. roku u žien (alebo po menopauze),
  • genetika – výskyt ischemickej choroby srdca v rodine (u mužov mladších ako 55 rokov a žien mladších ako 65 rokov),
  • pohlavie – muži majú oveľa vyššie riziko vzniku infarktu ako ženy, ktoré sú pred menopauzou (po menopauze sa toto riziko u oboch pohlaví vyrovnáva).

Niektoré zo zmienených rizikových faktorov ako obezita, vysoký krvný tlak, vysoké hladiny cukru v krvi idú ruka v ruke. Ak sú všetky tieto faktory naraz prítomné, ide o metabolický syndróm. Všeobecne platí, že pacienti s metabolickým syndrómom majú dvojnásobne vyššie riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení.

Diagnostika infarktu myokardu

V prípade podozrenia na prebiehajúci akútny infarkt myokardu je nutné konať rýchlo

Diagnostické metódy zahŕňajú:

  • Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie.
  • EKG – môže preukázať poškodenie srdca spôsobené ischemickou chorobou srdca a znaky prekonaného alebo práve prebiehajúceho infarktu myokardu.
  • Vyšetrenie krvi – počas akútneho infarktu myokardu bunky srdcového svalu odumierajú, pričom uvoľňujú zvýšené množstvo enzýmov do krvného obehu. Hladiny týchto enzýmov môžeme merať krvnými testami. Najdôležitejšie parametre, ktoré sa merajú pri infarkte myokardu, sú hladiny tzv. vysokosenzitívneho troponínu.
  • Koronárna angiografia – vykonáva sa na špecializovaných pracoviskách a umožňuje priamo zobraziť koronárne cievy. Tento test sa často vykonáva počas infarktu myokardu, keďže ním lekári vedia detegovať krvné zrazeniny, ktoré blokujú priechod krvi.

Ako prebieha liečba infarktu myokardu?

Pri infarkte srdca je nutné konať rýchlo. Preto je dôležité privolať rýchlu záchrannú službu hneď, ako sa objavia príznaky. Včasné podanie prvej pomoci môže znížiť nezvratné poškodenie srdca a zachrániť život.

Liečba hneď po podozrení na infarkt myokardu zahŕňa:

  • antitrombotickú liečbu, ktorá pomáha predísť vzniku ďalších zrazenín,
  • symptomatickú liečbu na zmiernenie bolesti na hrudníku, 
  • inhaláciu kyslíka.

Po diagnostike alebo silnom podozrení na infarkt myokardu sa lekári snažia čo najrýchlejšie zahájiť liečbu spriechodňujúcu koronárne cievy, ktoré zásobujú srdce.

Liečba zahŕňa:

  • liečivá rozpúšťajúce krvnú zrazeninu, tzv. trombolytiká alebo fibrinolytiká,
  • pri zástave srdcovej činnosti je nevyhnutná kardiopulmonálna resuscitácia (umelé dýchanie a vonkajšia masáž srdca), niekedy aj elektrická defibrilácia,
  • lieky na zníženie vysokého krvného tlaku
  • ďalšie antitrombotiká (lieky na riedenie krvi),
  • perkutánnu koronárnu intervenciu – ide o invazívnu metódu, ktorá spriechodní koronárne cievy za pomoci zavedenia katétra (tenkej hadičky) s balónikom a vložením kovovej výstuže, čím sa cieva roztiahne a krv môže opäť prúdiť.

Život po prekonaní infarktu myokardu

V dnešnej dobe je mnoho ľudí, ktorí po prekonaní infarktu myokardu prežijú aktívny a plnohodnotný život. Kvalita života závisí najmä od rýchlosti podanej pomoci počas akútnej fázy infarktu myokardu. Včasná liečba môže výrazne obmedziť poškodenie srdcového svalu.

Dobrou správou je, že v súčasnosti sa väčšina pacientov po infarkte myokardu bezpečne vracia k bežnému životu pomerne rýchlo, a to už v priebehu niekoľkých týždňov. Dôležitá je však následná zmena životného štýlu a dodržiavanie nastavenej liečby. Dôvod je ten, že pacienti, ktorí prekonali infarkt myokardu, majú zvýšenú šancu, že sa objaví ďalší.

Viac si o rekonvalescencii po infarkte myokardu môžete prečítať v tomto článku.

Prevencia infarktu myokardu vo všeobecnosti

Podrobný proces, ktorý vedie k vzniku infarktu myokardu, nie je doposiaľ známy, a preto mu nevieme úplne predchádzať. Ak však znížime výskyt rizikových faktorov, ktoré prispievajú k vzniku ischemickej choroby srdca, môžeme znížiť aj riziko rozvoja infarktu myokardu.

Aj v prípade, že pacientovi už bolo diagnostikované kardiovaskulárne ochorenie, vie podniknúť kroky, ktoré zabezpečia zníženie rizika vzniku infarktu myokardu. Jednotlivé kroky zahŕňajú:

V prípade pacientov po infarkte myokardu môže lekár v rámci prevencie odporučiť aj rehabilitačný program pre srdce. Dôležité sú aj pravidelné preventívne prehliadky u kardiológa a dodržiavanie jeho pokynov.

Vďaka dodržiavaniu týchto zásad pacienti znižujú nielen riziko opätovného vzniku infarktu, ale dokážu si udržiavať pod kontrolou aj iné komplikácie, ktoré súvisia s infarktom. Napríklad riziko vzniku srdcových arytmií, atriálnej fibrilácie či srdcové zlyhávanie.

Nie

Praktický prehľad potravín

Stiahnite si rozšírený zoznam potravín s rozdelením na
odporúčané a nevhodné.

Zoznam potravín

/odbornici/mudr-ivana-soosova-phd