Prečo potrebujeme jód?

Jód je stopový minerál, ktorý si organizmus nevie vytvoriť sám, a preto ho musíme prijímať v strave. Väčšine z nás sa spája najmä so štítnou žľazou, no jeho význam siaha oveľa ďalej.

Jód je nevyhnutným komponentom pre hormóny štítnej žľazy – tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3). Čísla 3 a 4 predstavujú počet atómov jódu, ktoré sú súčasťou molekuly. Tyroxín považujeme za inaktívnu formu a trijódtyronín za formu aktívnu, ktorá vzniká enzymatickou premenou z tyroxínu.

Ak máme málo hormónov štítnej žľazy, hovoríme o hypotyreóze, ak ich máme veľa, tento stav označujeme ako hypertyreóza. Oba stavy so sebou prinášajú množstvo problémov a je nutné ich liečiť.

Funkcia štítnej žľazy je primárne regulovaná hormónom TSH (tyreotropný hormón) vylučovaným adenohypofýzou. TSH zvyšuje vychytávanie jódu štítnou žľazou a stimuluje syntézu a uvoľňovanie hormónov T3 a T4.

Hormóny štítnej žľazy majú za úlohu:

• regulovať rýchlosť metabolizmu,
• telesnú teplotu,
• rýchlosť srdcovej frekvencie,
• vývin mozgu,
• rýchlosť prechodu potravy tráviacim traktom,
• kontrakciu svalov,
• zdravie kože a kostí.

Vplyv jódu na mozog zahŕňa viacero dejov – tvorbu nových neurónov a spojení medzi nimi (synapsie), dozrievanie neuronálnych a gliových buniek, či procesy myelinizácie. To znamená len jedno – jód je nevyhnutný pre správny vývin mozgu a kognitívnych funkcií.

Jód je zároveň jednou z minerálnych látok, ktoré sú potrebné pre mineralizáciu kostí. U žien po menopauze s osteoporózou sa zistila nižšia hladina jódu v moči, čo naznačuje, že deficit jódu sprevádza aj toto ochorenie kostí.

Odporúčaná denná dávka jódu

Denná odporúčaná dávka jódu pre dospelých mužov a ženy je 150 mikrogramov. Výrazne vyššia potreba je u tehotných (220 mikrogramov) a dojčiacich žien (290 mikrogramov).

Ako sme spomenuli, jód je nevyhnutný pre rozvoj mozgu v kritických obdobiach života. Je to minerál, ktorý je súčasťou pôdy a vody.

Obsah jódu v pôde sa veľmi líši v jednotlivých regiónoch, z čoho následne vyplýva aj rôzne množstvo jódu v plodinách. Slovensko patrilo k oblastiam s nižším výskytom.

Následkom toho sa zaviedol program jodidácie soli (pridávania jódu do soli), ktorý výrazne znížil dopad na zdravie z deficitu jódu. Slovensko si poradilo s nedostatkom jódu v populácii ako druhé najlepšie v Európe (hneď za holandskom), čo dokázali štúdie z 90. rokov zaoberajúce sa deficitom jódu u detí.

Kde nájdeme jód?

Jód nájdeme aj v potravinách ako:

• morské plody,
• riasy (wakame, nori, kombu),
• ryby (losos),
• vajcia
• mliečne výrobky.

Kedy je dostatok jódu dôležitý?

Deficit jódu je témou hlavne pre tehotné a dojčiace ženy. Ženám pri nedostatku jódu hrozia potraty či predčasné pôrody. Plod je tiež ohrozený kognitívnym poškodením. Rovnaké riziko pre deti hrozí i po pôrode.

Ako sa prejavuje nedostatok jódu u dospelých?

U dospelých sa nedostatok jódu prejavuje:

• únavou,
• slabosťou,
• neustálym pocitom chladu,
• zápchou,
• priberaním na váhe,
• suchou kožou a vlasmi.

Ak vás zaujíma viac, prečítajte si článok: Tieto príznaky odhalia zvýšenú alebo zníženú funkciu štítnej žľazy

Vysoké dávky jódu sú u zdravých ľudí väčšinou dobre tolerované. Nebezpečné môžu byť pre ľudí, ktorí majú problémy so štítnou žľazou, hoci o nich nemusia vedieť. Výsledkom môže byť zápal štítnej žlazy (tyreoiditída), hypertyreóza, hypotyreóza alebo papilárny karcinóm štítnej žľazy (rakovina).