Epileptický záchvat u dieťaťa alebo dospelého je pre okolie vždy stresujúcim zážitkom. Väčšina záchvatov trvá len niekoľko sekúnd až minút a samovoľne odznie. Ak však záchvat neskončí do piatich minút, alebo sa opakuje bez obnovenia vedomia medzi záchvatmi, ide o status epilepticus – život ohrozujúci stav, pri ktorom treba konať okamžite.
Včasný zásah a správna prvá pomoc môžu zachrániť život a zabrániť trvalým následkom. V tomto článku si povieme, ako sa zachovať, ak ste svedkom dlhotrvajúceho epileptického záchvatu.
Ako rozpoznať status epilepticus
Status epilepticus (SE) sa môže začať ako „bežný“ epileptický záchvat, ktorý však trvá dlhšie alebo sa opakuje bez návratu vedomia. Medzi hlavné varovné znaky patria:
Záchvat trvá dlhšie ako 5 minút
Bežný epileptický záchvat zvyčajne trvá 1 – 2 minúty. Ak záchvat pretrváva viac ako 5 minút alebo záchvaty nasledujú bez prestávky, treba ihneď volať pomoc.
Opakovanie záchvatov bez úplného obnovenia vedomia medzi nimi
Pacient zostáva zmätený, nereaguje alebo sa hneď po krátkom upokojení objaví ďalší záchvat.
Porucha vedomia bez zjavného kŕčového priebehu
Ak pacient nemá viditeľné kŕče, ale má zjavne narušené vedomie, môže ísť o tzv. nekonvulzívny status epilepticus.
Zlyhávanie dýchania, modranie pier, penenie z úst alebo nepravidelné, hlučné dýchanie
Tieto príznaky signalizujú nedostatok kyslíka a vyžadujú okamžitú prvú pomoc a privolanie záchrannej služby.
Predĺžené bezvedomie alebo stupor (znížené vedomie) po záchvate
Ak sa pacient nepreberá, nereaguje, neotvára oči alebo má neprirodzene spomalené dýchanie, môže ísť o pokračujúcu epileptickú aktivitu v mozgu.
Aj v prípade, že si nie ste istí, či ide o status epilepticus, radšej zavolajte záchrannú službu (155 alebo 112). V tejto situácii je čas rozhodujúcim faktorom – čím dlhšie záchvat trvá, tým vyššie je riziko poškodenia mozgu, porúch dýchania a srdcového rytmu. Rýchla reakcia môže rozhodnúť o budúcnosti pacienta.
Prvá pomoc krok za krokom
Ak dôjde k epileptickému záchvatu alebo podozreniu na status epilepticus, najdôležitejšie je zachovať pokoj a chrániť pacienta pred úrazom.
Ak je to možné, odstráňte z okolia všetky predmety a podložte mu hlavu niečím mäkkým (napr. zloženou bundou). Ak sa dá, uvoľnite mu odev okolo krku, aby mohol voľne dýchať.
Po odznení kŕčov ho otočte na bok do stabilizovanej polohy, aby mohli sliny alebo zvratky voľne odtekať z úst.
Ako uviesť pacienta do stabilizovanej polohy? Pozrite si video.
Ak u seba pacient má záchranný liek na zastavenie záchvatu (napr. bukálny roztok alebo rektálnu tubu), podajte ho podľa inštrukcií. Ak si nie ste istí postupom, radšej volajte na tiesňovú linku a nechajte si poradiť počas telefonátu.
Čo nerobiť
-
Neotvárajte mu násilne ústa a nič nevkladajte medzi zuby. Môže dôjsť k poraneniu zubov, jazyka alebo k zaduseniu.
-
Nesnažte sa zastaviť pohyby tela. Kŕče nie je možné prerušiť silou a hrozí poranenie pacienta aj vás.
-
Nedávajte dýchanie z úst do úst počas záchvatu. Dýchanie sa spravidla spontánne obnoví po jeho odznení.
- Nepodávajte vodu, jedlo ani lieky ústami, pokiaľ pacient nie je úplne pri vedomí a schopný prehĺtať – hrozí vdýchnutie a udusenie.
Akútna domáca liečba: ako zastaviť dlhodobý záchvat
U pacientov s diagnostikovanou epilepsiou môže neurológ predpísať tzv. záchranný liek určený na akútne podanie.
Tento liek obsahuje rýchlo pôsobiacu účinnú látku zo skupiny benzodiazepínov, ktorá potláča nadmerný výboj elektrických vzruchov v mozgu a pomáha ukončiť záchvat. Na Slovensku sú dve formy – bukálna a rektálna.
Bukálny roztok sa pomocou aplikátora podáva do úst – medzi vnútornú stranu líca a spodné ďasno. Účinná látka sa rýchlo vstrebáva a účinok sa dostavuje v priebehu niekoľkých minút.
Alternatívou, najmä u malých detí, je rektálne podanie lieku pomocou rektálnej tuby. Tento spôsob je rovnako účinný, a predstavuje výhodu, keď perorálne podanie nie je možné.
Kedy podať záchranný liek na epilepsiu?
- ak záchvat trvá viac ako 5 minút,
- ak mal pacient v minulosti dlhšie alebo opakujúce sa záchvaty bez obnovenia vedomia,
- ak lekár výslovne odporučil jeho použitie v podobných situáciách.
Podanie by mali vykonávať osoby zaškolené lekárom – rodičia, blízki, učitelia, opatrovatelia.
Po záchvate: čo sledovať a ako reagovať
Po odznení záchvatu býva pacient spravidla dezorientovaný, vyčerpaný a môže pôsobiť omámene. Počas tohto obdobia treba ostať pri pacientovi.
Tento stav, nazývaný postiktálne obdobie, môže trvať pár minút, ale aj desiatky minút v závislosti od typu záchvatu, dĺžky trvania a celkového zdravotného stavu.
Je veľmi dôležité ponechať pacienta v pokojnom a bezpečnom prostredí, ideálne v stabilizovanej polohe. V miestnosti by mal byť čerstvý vzduch a ticho – nadmerné podnety, ako hlasné zvuky alebo prudké svetlo, môžu stav zhoršiť.
Počas tohto obdobia je vhodné sledovať dýchanie, farbu kože, úroveň vedomia a reakcie pacienta. Po prebudení treba pacienta upokojiť, vysvetliť mu, čo sa stalo, a umožniť mu odpočinok.
Vhodné je zaznamenať si priebeh záchvatu – jeho trvanie, pohyby, správanie pred a po ňom, aj to, či a kedy bol podaný záchranný liek. Tieto informácie sú cenné pre neurológa pri ďalšom nastavovaní liečby.
Prevencia a edukácia
Prevencia status epilepticus stojí na troch pilieroch – stabilnej liečbe, informovanosti a pripravenosti. Najúčinnejším spôsobom, ako mu predísť, je pravidelné a dôsledné užívanie antiepileptík v presne určených dávkach.
Edukácia by sa mala týkať nielen rodiny, ale aj širšieho okolia pacienta – učiteľov, trénerov či kolegov. Blízki by mali byť zaškolení v podaní záchranného lieku, vedieť, ako rozpoznať začiatok záchvatu a ako pacienta chrániť pred úrazom.
Takisto je dôležité vedieť, že pri status epilepticus je čas rozhodujúci. Po 5 – 10 minútach záchvatu prudko stúpa riziko nezvratného poškodenia mozgových buniek. Preto by mali mať príbuzní liek uložený na dostupnom mieste a vedieť presný postup aplikácie.
Dôležitou súčasťou prevencie je aj životný štýl – dostatočný spánok, pravidelný režim, obmedzenie alkoholu a vyhýbanie sa rizikovým situáciám (napr. plávanie bez dozoru, výškové práce).
Záver
Status epilepticus je vážny, no pri včasnom rozpoznaní a rýchlej pomoci má väčšina pacientov dobrú prognózu. Dôležité je zachovať pokoj, konať podľa zásad prvej pomoci a neváhať privolať lekársku pomoc. Správna reakcia môže zachrániť život.
