sstdClass Object ( [uid] => 0 [hostname] => 17.241.75.68 [roles] => Array ( [1] => anonymous user ) [cache] => 0 )
ženské nohy, fotka z pláže

Kožná reakcia po pobyte na slnku? Alergia je však len jednou z príčin

Leto je pre mnohých obľúbeným ročným obdobím. Dovolenky, pobyt v prírode, letné športy, grilovačky – pri všetkých týchto aktivitách nás sprevádzajú slnečné lúče. Mnoho ľudí však každoročne trápia kožné reakcie a mylne ich označujú ako alergiu na slnko. Koža však reaguje na slnečné žiarenie z rôznych príčin a alergia na slnko je len jednou z nich. V článku si preto povieme niečo o základných chorobách, ktoré vznikajú v súvislosti so slnečným žiarením.

Čo by ste mali vedieť o slnečnom žiarení a jeho pôsobení na pokožku?

UV žiarenie delíme podľa vlnovej dĺžky do 3 skupín: UVC, UVB a UVA. Ako prechádzajú slnečné lúče atmosférou, zachytávajú sa UVC lúče. Na zem dopadajú UVA a UVB lúče. Z toho UVA lúče prenikajú aj cez sklo.

Skupina ochorení, ktoré vznikajú v dôsledku pôsobenia ultrafialovej (UV) a viditeľnej oblasti spektra elektromagnetického žiarenia na kožu, sa odborne nazývajú fotodermatózy.

Pre kožu je významné predovšetkým ultrafialové žiarenie, ktoré po kontakte s pokožkou môže spôsobiť jednak včasné, ale aj oneskorené reakcie. K včasným reakciám patria:

  • zápal (prejaví sa ako začervenanie),
  • zmeny pigmentácie,
  • zmeny imunitného systému kože,
  • stimulácia produkcie vitamínu D.

K neskorým reakciám, po dlhodobej opakovanej expozícii kože slnečnému žiareniu (alebo umelým zdrojom UV žiarenia) patria:

  • fotostarnutie kože (photoaging),
  • fotokarcinogenéza (malignity).

Schopnosť UV žiarenia poškodiť kožu závisí okrem vlnovej dĺžky aj od vlastností kože konkrétneho človeka.

Každý reagujeme inak

Geneticky podmienená vnímavosť kože na pôsobenie slnečného žiarenia delí ľudí do 6 skupín (6 fototypov kože).

  • Fototyp I a II sú ľudia so svetlou kožou, ktorí reagujú na opálenie vždy zápalom kože (začervenanie kože) a netvorí sa pigmentácia, resp. len veľmi slabá.
  • Fototypy III a IV predstavujú priemerne vnímavých jedincov na pôsobenie UV žiarenia. Koža sa po expozícii môže zapáliť, ale pigmentuje veľmi dobre.
  • Najviac odolné sú fototypy V a VI, čiže ľudia s tmavou pokožkou.

Na základe fototypov kože vieme odhadnúť potrebu ochrany pred UV žiarením.

Zhrnuté a podčiarknuté. Teraz už viete, že vašu kožnú reakciu ovplyvňujú dva významné faktory: druh UV žiarenia, ale aj reakcia vašej samotnej pokožky (čiže to, aký ste fototyp).

Tieto ochorenia si môžeme mýliť s alergiou na slnko

Fotodermatózy, čiže ochorenia vyvolané slnečných žiarením, delíme do 2 skupín:

  • Fototraumatické dermatózy, ktoré vznikajú reakciou zdravej kože na nadmerné pôsobenie UV žiarenia.
  • Dermatózy, ktoré sú výsledkom abnormálnej reakcie na pôsobenie UV žiarenia. Príčinou abnormálnych reakcií môže byť prítomnosť látok zvyšujúcich vnímavosť kože na pôsobenie UV žiarenia alebo hypersenzitívna reakcia jedinca na alergén, ktorý vzniká v koži účinkom UV žiarenia.

Spálenie kože

Akútna solárna dermatitída (hovorov to označíme ako spálenie kože) vzniká pri nadmernej expozícii zdravej kože slnečnému žiareniu. Koža reaguje na nadmernú expozíciu zápalom.

Jej vznik závisí od fototypu kože (najnáchylnejšie sú fototypy I a II), aktuálnej pigmentácie kože, intenzity a dĺžky pôsobenia UV žiarenia.

Príznaky sa rozvíjajú niekoľko hodín po expozícii slnku a zahŕňajú:

  • začervenanie,
  • pálenie,
  • opuch kože.

Celkové príznaky (nevoľnosť, zvýšená teplota) vznikajú, ak dochádza aj k prehriatiu organizmu. Čo sa týka prvej pomoci, základom je ochrana kože pre ďalším UV žiarením a prípadne môžeme oblasť schladiť (vhodnejšie sú studené obklady, pretože ľadová sprcha by mohla byť príliš veľký šok). Pri rozsiahlom spálení a celkových príznakoch vám lekár môže podať antihistaminiká, kortikoidy a nesteroidné antiflogistiká.

Fototoxická dermatóza

Vzniká pri zvýšenej vnímavosti kože na účinky UVA žiarenia v dôsledku pôsobenia chemickej látky. Tento typ fotodermatózy sa môže vyvinúť u každého, kto bol v kontakte fototoxickou látkou a dostatočne dlho exponovaný UV žiareniu.

Fototoxické látky môžu pochádzať priamo z organizmu človeka (napr. porfyríny) alebo z vonkajšieho prostredia (lieky, chemikálie, rastliny). Príznaky sa objavujú iba na miestach, ktoré boli vystavené slnečnému žiareniu.

Charakteristické sú ohraničené ložiská začervenania a opuch, prípadne až pľuzgiere. Následne vzniká pigmentácia, ktorá pretrváva mesiace. V liečbe je dôležité chrániť sa pred UV žiarením, identifikovať fototoxickú látku a lokálne aplikovať kortikoidy, ktoré vám predpíše lekár.

Oppenheim dermatitída

Tento typ fototoxickej dermatitídy sa typicky objavuje v letných mesiacoch. Fototoxicky pôsobiacou látkou sú furokumaríny rastlinného pôvodu (nachádzajú sa napríklad v mrkve, petržlene, iskerníku, bedrovníku, boľševníku...). Tie dobre prenikajú vlhkou pokožkou, ktorá keď je následne exponovaná UV žiareniu, vznikajú príznaky ochorenia.

Typický príklad je, keď si človek po kúpaní (alebo keď je spotený), ľahne do trávy a opaľuje sa. Prípadne keď kráča mokrými nohami po tráve. Príznaky sa objavujú iba na mieste kontaktu s trávou.

Ide o začervenanie s pľuzgierikmi na povrchu a pridať sa môže aj svrbenie a pálenie. Po ústupe príznakov sa rozvíja pigmentácia, ktorá pretrváva mesiace. Na liečbu sa využívajú lokálne kortikoidy a celkové antihistaminiká.

Fotoalergická dermatóza (alergia na slnko)

Fotoalergická dermatóza vzniká u osôb, u ktorých sa vytvorila precitlivenosť na alergén, ktorý vzniká v koži po účinku UV žiarenia.

Túto precitlivenosť môžu spôsobiť rôzne látky od liekov cez kozmetiku až po neznáme alergény. Ide o hypersenzitívnu reakciu imunitného systému.

K fotoalergickým dermatózam patrí ochorenie urticaria solaris (laicky slnečná žihľavka). Prejavuje sa vznikom príznakov na koži do 10 min. po expozícii slnečnému žiareniu na odevom nechránených miestach. Vzniká svrbiace začervenanie, ktoré prechádza do výsevu pupencov belavej farby s červeným lemom.

Môžu sa pridružiť celkové príznaky, ako napríklad nevoľnosť, búšenie srdca, nízky tlak a spazmus priedušiek. Prejavy po prerušení expozície rýchlo ustanú, po opätovnej expozícii sa znovu objavia. Najúčinnejšia ochrana je v tomto prípade ochrana pred slnečným žiarením (oblečenie, ochranné krémy). V niektorých prípadoch sa podávajú antimalariká alebo azatioprín. Pred letnými mesiacmi sa používa PUVA terapia.

Záver

Z riadkov vyššie vyplýva, že často používaní označenie alergia na slnko je až príliš jednoduché. Nikdy sa nespoliehajte na samodiagnostiku a vždy radšej navštívte kožného lekára, ktorý presne určí druh ochorenia a príčinu vzniku ťažkostí.

Základom však vždy ostáva rozumné správanie sa na slnku: používajte správny ochranný faktor, nezabudnite si ho aplikovať opakovane a ideálne sa vyhýbajte dlhému pobytu na slnku. Vďaka tomu znížite riziko vzniku ťažkostí.

Viac si o zdravom opaľovaní a tipoch prečítate v tomto článku a stránke Lekárnik Odporúča.

Modrý banner? 
Nie
Zdroje

ŠIMALJAKOVÁ, Mária a Dušan BUCHVALD. Dermatovenerológia. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 2019, 541 s. ISBN 978-80-223-4784-6. 

BUCHVALD, Jozef a Dušan BUCHVALD. Dermatovenerológia. Bratislava: Slovak Academic Press, 2002, 497 s., [19] s. fotogr. príl. ISBN 80-89104-03-7.

https://www.dermanet.cz/cs/kozni-choroby/abeceda-koznich-nemoci/Fotoalergicka-dermatitida-(dermatitis-photoallergica)__s589x7314.html

https://www.dermanet.cz/cs/kozni-choroby/abeceda-koznich-nemoci/Fototoxicka-dermatitida-(dermatitis-phototoxica)__s589x7313.html

 

 

Nie