Čo je úzkosť?

Úzkosť je prirodzená reakcia tela na stres alebo nebezpečenstvo, ktorá nám pomáha pripraviť sa na rôzne situácie. Ide o pocit napätia, obáv alebo nervozity, ktorý môže byť krátkodobý alebo pretrvávajúci.

Úzkosť môže byť aj prospešná, pretože nám pomáha čeliť stresu nebezpečenstvu, keď si to situácia vyžaduje.

Keď však úzkosť začína negatívne ovplyvňovať každodenný život a jej intenzita je neprimeraná situácii, hovoríme o úzkostnej poruche.

Ako vzniká úzkosť?

Úzkosť pravdepodobne vzniká kombináciou genetických, biologických a environmentálnych faktorov.

Stres, traumatické udalosti, či hormonálne výkyvy môžu zvyšovať riziko vzniku úzkosti.

Genetické faktory

Úzkostné poruchy majú tendenciu vyskytovať sa v rodinách.

Podľa štúdie z roku 2018 sa dedičnosť úzkostných porúch pohybuje v rozsahu 30 – 67 %. Napríklad, najbližší príbuzní pacienta s úzkostnou poruchou majú 3- až 5-násobne vyššie riziko vzniku úzkosti.

Environmentálne faktory a životné udalosti

Úzkostné poruchy môže spôsobiť aj nevhodné životné prostredie a negatívne životné udalosti, ako napríklad:

• zneužívanie a zanedbávanie (emocionálne a/alebo fyzické),
• sexuálne násilie,
• chronické ochorenia,
• traumatické zranenia,
• úmrtie blízkych,
• rozchod a rozvod,
• finančné ťažkosti.

Biologické a neurologické faktory

Úzkosť pochádza z oblastí mozgu, ktoré riadia strach a ukladajú spomienky na nepríjemné alebo strašidelné situácie.

Medzi tieto oblasti patrí amygdala (časť mozgu, ktorá ovláda fyzické aj psychické prejavy strachu) a prefrontálna kôra (predná časť mozgu, ktorá pomáha regulovať emócie).

Príznaky úzkosti

Úzkosť sa u každého človeka prejavuje inak. Všeobecné prejavy úzkostných porúch môžu byť psychické aj fyzické.

Psychické prejavy:

• Nadmerné obavy a napätie,
• pocit nepokoja alebo podráždenosť,
• ťažkosti so sústredením,
• pocit straty kontroly.

Mnoho ľudí s úzkostnými poruchami zažíva aj príznaky depresie. Ak ide o plnohodnotnú depresiu popri úzkostnej poruche, používa sa termín zmiešaná úzkostná a depresívna porucha.

Fyzické prejavy:

• Búšenie srdca (zrýchlený tep),
• potenie, tras, chvenie,
• svalové napätie,
• nevoľnosť alebo žalúdočné ťažkosti,
• únava, nespavosť alebo prílišná spavosť,
• bolesti tela a hlavy.

Typy úzkosti

Generalizovaná úzkostná porucha

Ide o trvalý pocit obáv a napätia bez konkrétnej príčiny.

Hoci sa zdroj obáv môže meniť, samotné obavy sú prítomné väčšinu času a sú dostatočne silné na to, aby zasahovali do normálneho fungovania.

Generalizovaná úzkostná porucha sa typicky prejavuje úzkostnými obavami, napätím a strachom z každodenných situácií.

Separačná úzkosť

Separačná úzkosť je typická najmä u detí, vzniká pri odlúčení od rodiča alebo blízkej osoby.

Vyznačuje sa pretrvávajúcou a nadmernou úzkosťou spojenou s odlúčením od osôb, ku ktorým má jedinec hlbokú emočnú väzbu. Hoci je najčastejšie prítomná v detstve, postihuje aj dospelých.

Panická porucha

Vyznačuje sa opakovanými panickými atakmi, ktoré sa často vyskytujú bez zjavného dôvodu a bez varovania.

Môže sa vyskytovať spolu s agorafóbiou (strach z opustenia domova, vstupu do obchodov, z davov alebo cestovania). Ženy sú náchylnejšie na rozvoj panickej poruchy ako muži.

Sociálna úzkostná porucha

Ide o extrémny strach z toho, že človek bude súdený alebo hodnotený inými ľuďmi v rôznych sociálnych situáciách.

Ľudia s touto poruchou sa často cítia veľmi nepríjemne, nesvoji alebo trápne, keď musia komunikovať s ostatnými, vystupovať pred skupinou alebo sa zúčastniť bežných spoločenských udalostí.

Fóbie

Fóbie sú najčastejším typom úzkostnej poruchy. Ide o prehnaný strach z určitého objektu, zvieraťa alebo situácie, ktoré nepredstavujú skutočnú hrozbu.

Najčastejšie fóbie sú:

• Arachnofóbia - strach z pavúkov,
• klaustrofóbia - strach z uzavretých priestorov,
• akrofóbia - strach z výšok,
• agorafóbia - strach z otvorených priestranstiev,
• ofidiofóbia - strach z hadov.

Stresové poruchy

Akútna stresová porucha a posttraumatická stresová porucha (PTSD) sú spúšťané traumatickou udalosťou, ako je útok, prírodná katastrofa, alebo život ohrozujúca udalosť. 

O PTSD hovoríme, keď príznaky pretrvávajú dlhšie ako jeden mesiac.

Iné formy úzkosti

Patrí sem aj chorobná úzkostná porucha (úzkosť týkajúca sa zdravia, predtým známa ako hypochondria) alebo obsedantno-kompulzívna porucha (OCD), ktorá sa prejavuje pretrvávajúcimi, mimovoľnými, trýznivými myšlienkami alebo nutkaniami, čo vedie k vykonávaniu opakovaných rituálov správania.

Prevalencia úzkosti

Každý siedmy človek na svete má nejakú duševnú poruchu, najčastejšie úzkosť alebo depresiu. Podľa WHO boli úzkostné a depresívne poruchy v roku 2021 najčastejšími duševnými ochoreniami na svete.

Počet ľudí s úzkosťou vzrástol za posledné tri desaťročia o viac než 55 %. Tento trend úzko súvisí s rastom populácie, starnutím obyvateľstva a životom v modernom a rýchlom svete.

Úzkosť sa častejšie vyskytuje v rozvinutých krajinách, kde je vyššia životná úroveň a viac stresu.

Ženy trpia úzkostnými poruchami 2- až 3-krát častejšie ako muži a prvé príznaky sa často objavujú už v detstve, dospievaní alebo v ranej dospelosti.

Diagnostika úzkosti

Na diagnózu úzkosti neexistuje jeden konkrétny test, ktorý by ju potvrdil.

Úzkosť diagnostikuje psychológ alebo psychiater na základe rozhovorov, dotazníkov a vyšetrení, ktoré mu pomáhajú lepšie pochopiť, čo človek prežíva.

Môže sa pýtať na príznaky, ich trvanie a vplyv na bežný život. Súčasťou vyšetrenia môžu byť aj krvné alebo močové testy. Cieľom je vylúčiť iné ochorenia, ktoré môžu spôsobovať podobné príznaky (napr. problémy so srdcom, pľúcami alebo štítnou žľazou),.

Úzkosť si vyžaduje liečbu, ak sa objavuje bez skutočnej hrozby alebo je neprimerane silná a bráni človeku fungovať v práci, škole či osobnom živote.

Prevencia a liečba úzkosti

Ako prekonať úzkosť?

Úzkosť sa dá zvládnuť, a v mnohých prípadoch aj úplne prekonať.

Pomáha kombinácia zdravého životného štýlu, psychoterapie a v niektorých prípadoch aj liekov.

Úprava životného štýlu

Tieto techniky môžu pomôcť znížiť frekvenciu a závažnosť prejavov:

• Pravidelný pohyb a cvičenie pomáhajú uvoľniť napätie, zlepšujú náladu a kvalitu spánku.
• Relaxácia a dychové cvičenia (napríklad hlboké dýchanie alebo vizualizácia) upokojujú telo aj myseľ.
• Meditácia, teda sústredenie sa na prítomný okamih, znižuje stres a pomáha zvládať úzkosť.
• Zdravá strava a dostatok spánku podporujú rovnováhu tela aj psychiky.
• Vyhýbanie sa alkoholu a iným drogám, nakoľko sú to časté spúšťače úzkosti.

Psychoterapia

Najúčinnejšou a najznámejšou metódou bez použitia liekov je kognitívno-behaviorálna terapia. Tá pomáha rozpoznať a zmeniť negatívne myšlienky, ktoré úzkosť posilňujú.

Účinná je aj expozičná terapia, pri ktorej sa človek postupne učí čeliť situáciám, ktorých sa bojí, až kým strach neoslabí.

Lieky na úzkosť

Ak je úzkosť silná a výrazne ovplyvňuje kvalitu života, lekár môže odporučiť farmakologickú liečbu:

Antidepresíva sú lieky, ktoré pomáhajú upraviť chemickú rovnováhu v mozgu, najmä hladiny neurotransmiterov ako serotonín, noradrenalín a dopamín, ktoré ovplyvňujú našu náladu, energiu a schopnosť zvládať stres.

Antiepileptikum pregabalín sa používa aj na liečbu generalizovanej úzkostnej poruchy.

Benzodiazepíny (napr. Xanax, Lexaurin, Diazepam, Frontin, Helex, Neurol...) pomáhajú pri akútnych prejavoch úzkosti (napr. búšenie srdca), ale pri dlhodobom užívaní spôsobujú závislosť.

Preto sa benzodiazepíny smú užívať v najnižšej možnej dávke čo najkratší možný čas, maximálne mesiac.

Voľnopredajné anxiolytiká (lieky proti úzkosti) a rastlinné lieky, napríklad z levandule, rozchodnice ružovej či valeriány môžu pomôcť pri liečbe mierne závažných úzkostných porúch.

Záver

Úzkostné poruchy patria medzi najčastejšie duševné poruchy, no vo všeobecnosti platí, že sa dajú účinne liečiť. Hoci úzkosť z nášho života úplne nezmizne, keďže je prirodzenou reakciou na stres, dá sa naučiť ju zvládať tak, aby človeka neobmedzovala.

Čím skôr vyhľadáte odborníka, tým je väčšia šanca predísť ďalším komplikáciam, ako je depresia či vyhorenie.

Pomáha psychoterapia, zmeny životného štýlu a v prípade potreby aj lieky. Mnohí ľudia dokážu po liečbe znovu viesť plnohodnotný normálny život.