Je stres naozaj taký zlý ako sa o ňom hovorí?

Odvšadiaľ počúvame, že stres je zlý a mali by sme sa mu vyhýbať. To však nie je úplne pravda. Stres je prirodzená reakcia organizmu na zmenu. Vďaka stresu sa vieme prispôsobiť zmenám okolo nás. Ľudské telo je stavané na prijímanie stresu a je pripravené adekvátne naň odpovedať.

Ak je ho však dlhodobo priveľa, telo ho nemusí vedieť spracovať a vtedy nastáva problém.

Dva typy stresu

Existuje akútny a chronický stres.

Situácie, ktoré nám spôsobujú stres, sa volajú stresory. Akútny stresor je napríklad test v škole, dôležité stretnutie v práci, ale aj rôzne adrenalínové aktivity. Vďaka akútnemu stresu dokážeme „zamakať“ na dôležitých úlohách, učiť sa do rána na skúšku alebo celú noc stráviť nad prezentáciou pre klienta.

Chronický stres predstavuje napríklad zlá finančná situácia, nešťastné manželstvo či problémy v práci. Tento typ stresu je problém a treba ho čím skôr eliminovať.

Stres je výborný mechanizmus tela na zvládanie ťažkých situácií. Problém nastáva, ak medzi stresujúcimi situáciami nenastáva oddych. Vtedy sa telo dostáva do chronického stresu. Pokiaľ je telo dlhodobo a bez prestávky vystavené stresu, je to chorobný stav, ktorý negatívne vplýva na rozvoj mnohých ochorení.

Čo sa deje v tele počas stresu?

Stresové situácie riadi časť vegetatívneho nervového systému, takzvaný sympatikový nervový systém (sympatikus). Ten sa aktivuje, keď je nutný zvýšený výkon organizmu a uvedie telo do stavu pohotovosti a pripraví ho na útok či útek.

Telesné príznaky stresu sú nasledovné:

• rýchly a silný tlkot srdca,
• vysoký krvný tlak,
• vyčerpanie,
• problémy pri sexe,
• ťažkosti zo zaspávaním,
• bolesti hlavy,
• závraty,
• triaška,
• napätie svalov,
• zvieranie sánky,
• tráviace problémy,
• oslabený imunitný systém.

Okrem telesných príznakov sú výrazné aj tie emočné, ako napríklad:

• úzkosť a podráždenosť,
• depresia,
• panické stavy,
• smútok.

Telo ako odpoveď na stres produkuje hormóny, najmä adrenalín a kortizol. Kortizol ovplyvňuje takmer všetky telesné tkanivá a má mnoho biologických funkcií, ktoré pomáhajú udržať telo nabudené.

Funkcie kortizolu

• Zvyšuje množstvo cukru v krvi, aby mali svaly k dispozícii dostatok energie v prípade potreby.
• Zvyšuje krvný tlak, hoci nevieme presne ako. Vieme však, že vysoké hladiny kortizolu zvyšujú krvný tlak a naopak, nízky kortizol spôsobuje nízky krvný tlak.
• Ovplyvňuje metabolizmus a mení chuť na jedlo. Niekomu v strese nechutí jesť a výrazne chudne, iní sa zas prejedajú a priberajú.
• Potláča zápal, čo je krátkodobo prospešné, avšak na dlhodobo zvýšený kortizol si telo zvykne a nebude reagovať tlmením zápalových procesov. To môže viesť k zhoršeniu zápalov a k oslabeniu imunity.
• Ovplyvňuje spánok. Zdravý človek má maximum kortizolu ráno a najmenej večer pred spaním. Pokiaľ je kortizol v priebehu celého dňa vysoký, nastávajú problémy so spánkom.

Zdravý človek má hladiny kortizolu v norme i v bežných stresových situáciách. Ak je kortizolu veľa alebo málo, je to problém.

Vysoká hladina kortizolu

Zvýšená hladina kortizolu ráno a počas dňa je v poriadku, ak sa do večera normalizuje. O chorobnom stave sa dá hovoriť, ak je nad normu aj večer.

Mierne zvýšená hladina kortizolu zvyčajne znamená, že vaše telo sa nevie dostatočne vysporiadať so stresom. V tomto prípade pravdepodobne pociťujete veľa stresu a najlepšie urobíte, ak vo svojom živote zvoľníte, nájdete si čas na relax a doprajete si pravidelný spánok.

Hladinu kortizolu zvyšuje aj hormonálna antikoncepcia a zvýšená hladina môže byť príznakom Cushingovho syndrómu (hyperkortizolizmus).

Nízka hladina kortizolu

Za nízkym kortizolom stojí nadobličková nedostatočnosť. Existuje primárna, ktorá sa nazýva Addisonova choroba, a sekundárna, spôsobená nízkou aktivitou hypofýzy.

Addisonova choroba je autoimunitné ochorenie, pri ktorom vlastný imunitný systém ničí bunky nadobličiek, v ktorých sa produkuje kortizol.

Za nízkou hladinou kortizolu môže byť aj náhle vysadenie kortikosteroidov, najmä ak ste ich užívali dlhodobo.

Príznaky nízkej hladiny kortizolu sú:

• tmavé škvrny na koži (najmä v jazvách a záhyboch),
• neustála únava,
• svalová slabosť,
• problémy tráviaceho traktu (hnačka, vracanie, zápcha, bolesti brucha),
• neúmerná strata hmotnosti a nízky apetít,
• nízky krvný tlak.

Následky chronického stresu

Dlhodobý stres spôsobuje:

• Zhoršenie metabolizmu, čo spôsobuje nadváhu a zvýšenú hladinu cukru v krvi, z čoho sa často vyvinie až diabetes 2. typu.
• Vysoký krvný tlak, ktorý je rizikovým faktorom pre celú škálu srdcovo-cievnych ochorení, ako srdcový infarkt, mozgová príhoda či zlyhávanie srdca.

Chronický stres je vážny, ale riešiteľný problém. Preto ho nenechajte napáchať škodu a aplikujte do svojho života nasledovné odporúčania.

Ako viem znížiť hladinu stresu?

Mierne zvýšená hladina kortizolu sa dá zmierniť zmenami životného štýlu.

• Doprajte si dostatok spánku. Je dokázané, že poruchy spánku a práca v nočných zmenách zvyšujú hladinu kortizolu.
• Hýbte sa. Pravidelný pohyb zlepšuje spánok a odbúrava psychický stres.
• Naučte sa rozpoznať akútny stres. Sledujte svoje dýchanie, náladu, srdcový tep a iné známky napätia. Ak si dokážete uvedomiť, že práve zažívate stres, viete ho zmierniť napríklad dychovými či relaxačnými cvičeniami.
• Praktizujte dychové cvičenia. Kontrolované dýchanie stimuluje parasympatický nervový systém (parasympatikus), ktorý má v princípe opačný efekt na telo ako už spomínaný sympatikus – upokojuje telo a spúšťa tráviace procesy.
• Užívajte si život a smejte sa. Smiech uvoľňuje endorfíny a potláča produkciu kortizolu. Vyhľadávajte aktivity, ktoré vás bavia a napĺňajú. Pocit pohody pomáha znižovať hladinu kortizolu.
• Udržujte si zdravé vzťahy. Zlé vzťahy v práci, v rodine a vo svojom okolí zvyšujú stres, a tým aj hladinu kortizolu.

Kedy treba navštíviť lekára?

Lekára je nutné vyhľadať pri príznakoch nízkeho kortizolu, ale aj pri príznakoch Cushingovho syndrómu. Pokiaľ ste si robili test na kortizol a jeho hladina bola vysoká aj večer, je treba navštíviť endokrinológa, ktorý vás vyšetrí a v prípade ochorenia nastaví správnu liečbu.