Astma (priedušková astma) je chronické ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa vyskytuje v akomkoľvek veku. Na celom svete neustále stúpa počet ľudí, ktorí žijú s astmou. U detí je to dokonca najčastejšie sa vyskytujúce chronické ochorenie vôbec. Včasná diagnostika a správna liečba sú v tomto prípade kľúčové.
Astma (lat. asthma bronchiale) je chronické nevyliečiteľné ochorenie, ktoré spôsobuje problémy s dýchaním. Astma nie je vôbec raritná – naopak, podľa štatistiky z roku 2019 ňou trpelo 262 miliónov ľudí celosvetovo vrátane detí, dospievajúcich aj dospelých. Počas roka jej dokonca podľahlo 455-tisíc ľudí.
Astmy sa však netreba obávať. Vďaka liečbe sa dá dobre manažaovať a žiť tak plnohodnotný život – častokrát dokonca bez prejavov ochorenia.
Astma a jej prejavy
Dôležité je vedieť aj to, že ochorenie sa u každého môže prejavovať rôzne. Základnými príznakmi astmy sú najmä:
- kašeľ,
- bolesť na hrudníku,
- dušnosť,
- sipot alebo pískanie (najmä pri výdychu).
Včasný príznak astmy
Prvým z varovných signálov astmy býva dlhodobý kašeľ, ktorý nemizne ani po preliečení pomocou antibiotík. Počas obdobia pokoja sa astma neprejavuje žiadnymi symptómami.
Toto obdobie však môžu prerušovať obdobia akútnej fázy – exacerbácie alebo astmatické záchvaty, ktoré môžu mať vážny až život ohrozujúci priebeh. Zodpovedné za takéto zhoršenie sú rôzne spúšťače.
Spúšťače astmatických záchvatov
Existuje viacero spúšťačov, o ktorých vieme, že dokážu spôsobiť akútne zhoršenie astmy. Neplatia však u všetkých rovnako. Rôzni ľudia reagujú na rôzne spúšťače, či dokonca na viacero z nich. Tými najčastejšími sú:
- znečistenie vzduchu (dym z požiarov, emisie, výpary),
- roztoče (najmä pri alergii),
- pleseň,
- škodcovia (myši, šváby a iné),
- domáce zvieratá (najmä pri alergii),
- dym z cigariet,
- niektoré lieky (napríklad aspirín),
- pálenie záhy (gastroezofágová refluxná choroba) či iné ochorenia,
- chemikálie alebo silné pachy.
Druhy astmy
Existujú tiež druhy astmy, ktoré sú priamo spojené so spúšťačmi. Napríklad astma vyvolaná cvičením sa zhoršuje najmä vtedy, ak je pri cvičení okolitý vzduch suchý a studený.
Pracovná astma súvisí s podmienkami, v ktorých človek pracuje. Spúšťačmi môžu byť napríklad čistiace prostriedky, prach z múky, chemické výpary a podobne.
Alergická astma sa zhoršuje pri kontakte s alergénom.
Čo sa deje v dýchacích cestách pri astme?
Astma spôsobuje opuch dýchacích ciest, kvôli ktorému nedokáže vzduch plynulo prechádzať do a von z pľúc. Takéto zúženie označujeme ako reverzibilné, to znamená, že nie je trvalé. Spôsobiť ho môže:
- bronchospazmus – stav, keď sa hladké svalstvo priedušiek a dýchacích ciest napne, stiahne, a tým zúži dýchacie cesty,
- tvorba hustého hlienu, ktorý vytvára ďalšiu prekážku prúdiacemu vzduchu.
Ťažkosti pri astme sú spôsobené chronickým zápalom, ktorý je v dýchacích cestách prítomný neustále. V období bez príznakov má mierny charakter, pričom pri akútnych stavoch ide o silný zápal.
Stále prítomný zápal je dôvod, prečo je nutné astmu liečiť aj v neakútnej fáze. Neliečený mierny zápal totiž veľmi ľahko prechádza do akútneho silného zápalu, ktorý vyvoláva typické symptómy astmy a môže spôsobiť nezvratné poškodenia.
Príčiny vzniku astmy
Astma je multifaktoriálne ochorenie. To znamená, že na jej vzniku sa podieľa viacero faktorov. Medzi ne patria:
- genetická predispozícia (výskyt astmy v rodine),
- prenatálne rizikové faktory (rizikové faktory obdobia tehotenstva, ako napríklad fajčenie matky alebo nadužívanie antibiotík, pôrod cisárskym rezom, stres, nevyvážená strava zložená najmä z potravín stimulujúcich zápal),
- alergie alebo atopia, ktorá sa môže prejavovať na rôznych častiach tela, ako atopická dermatitída, alergická nádcha, alergická astma alebo potravinová alergia,
- environmentálne faktory, ako výpary, dym, aktívne alebo pasívne fajčenie, časté infekcie dýchacích ciest.
Diagnostika astmy
Diagnostikovať astmy môže byť náročné. Najmä v prípade, ak sa človek práve nenachádza v akútnej fáze.
Dôležité je pamätať na rodinnú anamnézu, a teda výskyt astmy u rodinných príslušníkov a popísať lekárovi ťažkosti, aj keď ich momentálne nepociťujete.
Súvislosť s ochorením CHOCHP
Najmä u starších pacientov môže diagnostiku astmy komplikovať iné ochorenie – chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP).
Samotná astma je navyše rizikovým faktorom vzniku CHOCHP – astmatici majú až 12-krát vyššiu pravdepodobnosť než zdraví ľudia, že sa u nich rozvinie CHOCHP.
Viac sa o tomto ochorení dozviete v našom článku CHOCHP (prevencia, diagnostika a liečba).
Potrebné vyšetrenia
Prvým z vyšetrení, ktoré sa používa na diagnostiku astmy, je spirometria. Ide o základné funkčné vyšetrenie pľúc, ktorým je možné odmerať pľúcny objem a pľúcny prietok.
Tieto parametre udávajú, koľko vzduchu a za aký čas je človek schopný vdýchnuť a vydýchnuť. Pri vyšetrení sa človek zhlboka nadýchne a čo najsilnejšie vydýchne do prístroja.
Ak je výsledok spirometrie v norme alebo skoro v norme, môžeme siahnuť po provokačných testoch a po nich sa spirometria zopakuje.
Pri provokačných testoch sa použijú látky, ktoré vyvolávajú astmu a zúženie dýchacích ciest (napríklad metacholín).
Ďalším typom provokačného testu je pohybová aktivita, ktorá môže u niektorých ľudí spustiť symptómy astmy rovnako ako provokačné látky. Ak je aj opaková spirometria v poriadku, astma sa vylúči.
Okrem toho môže lekár zvoliť aj ďalšie diagnostické metódy, ako röntgen pľúc, CT hrudníka, alergické testy či odber krvi.
Diagnostika astmy u detí
Spirometria a provokačné testy sú určené najmä pre dospelých a deti od 5 rokov.
Diagnostikovanie mladších detí býva komplikovanejšie, pretože pľúcne testy sa robia iba sporadicky. Zároveň, veľa chorôb detského veku môže pripomínať príznaky astmy. Zväčša sa pristúpi k použitiu bronchodilatátorov (liekov, ktoré uvoľňujú dýchacie cesty). Ak sa stav zlepší, je možné, že dieťa trpí práve astmou.
Ako sa astma lieči?
Liečba astmy pozostáva z režimových opatrení a farmakologickej liečby (liečba liekmi). Ako sme spomenuli vyššie, prvým z predpokladov úspechu je poznať spúšťače a vyhýbať sa im.
Ak sú spúšťačmi niektoré z ochorení, napríklad spánkové apnoe (porucha dýchania v spánku), gastroezofágová refluxná choroba, depresia či obezita, je nutné zamerať sa na liečbu týchto ochorení.
Farmakologická liečba závisí od štádia astmy. Tá sa určuje najmä podľa toho, ako často sa vyskytujú príznaky astmy počas dňa a noci. Rozoznávame:
- intermitentnú astmu, pri ktorej sa príznaky vyskytujú asi raz týždenne počas dňa a jeden až dvakrát do mesiaca počas noci,
- ľahkú perzistujúcu,
- stredne ťažko perzistujúcu,
- až po ťažko perzistujúcu astmu, pri ktorej sú príznaky nepretržité, veľmi výrazne ovplyvňujú fyzickú aktivitu a nočné príznaky sú rovnako veľmi časté.
Pozor na fajčenie
Cigaretový dym je jedným zo spúšťačov a rizikových faktorov vzniku astmy. Podľa štúdií dochádza u fajčiarov k častejším astmatickým záchvatom, zhoršovaniu funkcie pľúc a znižovaniu účinnosti liečby (najmä účinkov kortikosteroidov). Ak máte astmu a fajčíte, zanechanie tohto zlozvyku je pre vás veľmi dôležité. Rady, ako na to, nájdete napríklad v tomto našom článku.
Lieky na liečbu astmy
Lieky na liečbu astmy vyberá lekár na základe mnohých kritérií.
Ak máte astmu, môžete sa stretnúť najmä s dvoma typmi liekov:
- kontrolórmi (protizápalové lieky, najmä inhalačné kortikosteroidy),
- uvoľňovačmi (beta-2-mimetiká) s bronchodilatačným efektom, ktorý slúži na uvoľnenie hladkého svalstva, ktoré zviera dýchacie cesty.
Ak nie je efekt kortikoidov dostatočný, lekár môže zvoliť kombinovanú liečbu s dlhopôsobiacimi bronchodilatanciami (LABA). Alternatívou sú kromóny a antileukotriény, prípadne biologická liečba.
Dôležité je venovať pozornosť aj dávkovaniu liekov. Stáva sa totiž, že ľudia nepoužívajú svoje inhalátory správne a liečba nemôže byť účinná. Poruke by ste mali mať tiež tzv. záchrannú liečbu pre prípad akútneho zhoršenia príznakov astmy. Ide o krátkodobo pôsobiace beta-2-mimetiká (SABA) s okamžitým nástupom účinku. O ich účinku a spôsobe použitia vás poučí lekár, zdravotná sestra alebo lekárnik.
Ak sa napriek liečbe necítite dobre a príznaky astmy sa zhoršujú alebo sa objavujú čoraz častejšie, neodkladajte návštevu lekára.
Kedy vyhľadať okamžitú pomoc?
Pri astmatickom záchvate je veľmi dôležité konať rýchlo, no zároveň pokojne. Ideálne je posadiť sa a užiť záchranný liek podľa pokynov vášho lekára.
O pomoc (napríklad pohotovostnú službu alebo linku 155/112) požiadajte okamžite, ak:
- napriek použitiu záchrannej liečby príznaky ťažkého astmatického záchvatu neustupujú,
- pociťujete ťažkú dýchavičnosť a sipot (najmä v noci alebo nadránom),
- kvôli dýchavičnosti nedokážete povedať viac ako krátke vety a frázy,
- musíte namáhať svaly hrudníka kvôli dýchaniu.
Rada na záver
Aj s astmou môžete vy alebo váš blízky žiť plnohodnotný život na nerozoznanie od ostatných. Dôležité ale je poznať príznaky zhoršujúcej sa astmy a informovať o nich svoje okolie.
Ťažký astmatický záchvat predstavuje veľmi vážne riziko, pri ktorom je nutné reagovať správne. Hovorte preto o svojom ochorení so svojou rodinou a blízkymi. Informujte ich o tom, kde máte svoj záchranný liek a ako sa používa.
Zároveň by vaše okolie malo vedieť aj o spúšťačoch, ktoré u vás môžu vyvolať astmatický záchvat. Jedným z prvých krokov pomoci je práve jeho odstránenie (ak je to možné).
Ak budete mať vy a vaše okolie všetky dôležité informácie, pomôže vám to ostať pokojnými a v prípade ohrozenia života zachovať rozvahu a správne konať.
- Zdroje
-
https://www.solen.sk/storage/file/article/822185c80241d104003527940de5d823.pdf
https://www.wikiskripta.eu/w/Astma
https://www.klinickafarmakologie.cz/pdfs/far/2020/02/07.pdf
http://www.lf.upjs.sk/ceea/doc1/Romanova%20Manazment%20astmy%20CEEA%202015.pdf
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3961954/
https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2001/10/02.pdf
https://www.healthline.com/health/asthma
https://www.cdc.gov/asthma/pdfs/aa_fact_sheet.pdf
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5137932/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2764772/
https://www.nhlbi.nih.gov/health/asthma/diagnosis
https://aacijournal.biomedcentral.com/articles/10.1186/1710-1492-1-2-81
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/asthma/in-depth/asthma/art-20045198
https://zona.fmed.uniba.sk/uploads/media/Spirometria_a_Krvne_plyny.pdf
https://www.webmd.com/asthma/allergy-tests-and-asthma
https://acaai.org/asthma/treatment/
ČEŠKA, Richard, Tomáš ŠTULC, Vladimír TESAŘ a Milan LUKÁŠ. Interna. 3., aktualiz. vyd. Praha: Stanislav Juhaňák - TRITON, 2020, xvi, 964 s. ISBN 978-80-7553-780-5.