Hypersenzitívna pneumonitída (HP) predstavuje poruchu imunitného systému, pri ktorej v pľúcach vzniká zápal spôsobený alergickou reakciou. Tú najčastejšie spôsobia vdýchnuté mikroorganizmy, rastlinné a zvieracie proteíny či chemikálie. Najúčinnejšou terapiou je vyhýbanie sa styku s alergénom vo svojom okolí.
Hypersenzitívna pneumonitída sa radí do skupiny chorôb, ktoré sa všeobecne nazývajú intersticiálne pľúcne ochorenia (interstitial lunge diseases – ILD). Medzi tieto ochorenia, ktoré spôsobujú zjazvenie (fibrózu) pľúc, patrí napríklad aj sklerodermia či idiopatická pľúcna fibróza.
Čo je hypersenzitívna pneumonitída a ako vzniká?
HP predstavuje zriedkavú poruchu imunitného systému, ktorá postihuje pľúca. Býva spôsobená vdychom určitej látky (alergénu) z vonkajšieho prostredia, ktorá v tele vyvoláva alergickú reakciu.
Alergény sa často vyskytujú prirodzene – ide napríklad o perie vtákov alebo zvierací trus, plesne v dome či kožu a srsť zvierat. Tieto látky spúšťajú prehnanú odpoveď imunitného systému a spôsobujú krátkodobý alebo dlhodobý zápal v interstíciu pľúc.
Ak je HP diagnostikovaná včas, ochorenie je možné dobre kontrolovať vylúčením alergénov zo svojho okolia alebo liekmi. Ak sa však stav nelieči, chronický zápal a prehnané ukladanie kolagénu v pľúcach môže spôsobiť nezvratné zjazvenie (fibrózu) pľúc, ktoré môže vážne narušiť ich funkciu.
Alergény
Medzi látky (alergény) z vonkajšieho prostredia, ktoré pri vdýchnutí môžu vyvolať zápal v pľúcach, patria najmä:
- baktérie a mykobaktérie,
- huby a plesne,
- živočíšne bielkoviny,
- chemikálie.
Poznáme viac než 300 látok, ktoré vyvolávajú hypersenzitívnu pnemonitídu a vyskytujú sa v rôznych oblastiach životného prostredia. Najčastejšie ide o:
- kožu a srsť zvierat,
- klimatizáciu,
- zvlhčovače vzduchu a ventilačné systémy,
- vtáčí trus a perie,
- kontaminované potraviny (napríklad syr, hrozno, jačmeň, cukrová trstina),
- znečistené priemyselné výrobky alebo materiály,
- prach pri spracovaní dreva,
- krmivo pre zvieratá,
- seno a obilie.
Podľa zdrojov alergénov poznáme rozdelenie na:
- Farmárske pľúca: vznikajú pri vdychovaní baktérií a húb v plesnivom sene.
- HP spôsobená zvlhčovačmi vzduchu: súvisí s vystavovaním sa mikróbom, ktoré môžu kontaminovať ventilačné systémy a zvlhčovače vzduchu.
- Pľúca chovateľov vtákov: príčinou je vdychovanie živočíšnych bielkovín z vtákov (trus, perie).
- Pľúca chemika: spôsobené vdychovaním odparených chemických stabilizátorov, ktoré sa vyskytujú v niektorých farbách a plastoch.
Prečo sa hypersenzitívna pnemonitída prejavuje iba u niektorých ľudí v populácii?
Vieme, že imunitný systém tela silne reaguje na určité alergény. U každého človeka existujú však rozdiely v imunitnom systéme, čo môže vysvetľovať, prečo majú niektorí ľudia po vdychu určitých látok silné reakcie, zatiaľ čo iní nie.
Príznaky hypersenzitívnej pneumonitídy
Hypersenzitívnu pneumonitídu môžeme rozdeliť na akútnu, subakútnu a chronickú formu.
- Akútna HP: vzniká v priebehu niekoľkých hodín alebo dní po intenzívnom vystavení sa alergénu.
- Subakútna HP: vzniká v priebehu týždňov alebo mesiacov po miernejšiemu vystavení sa alergénu.
- Chronická HP: trvá viac ako niekoľko mesiacov, pričom u časti pacientov sa môže vyvinúť pľúcna fibróza.
Najrozšírenejším typom je práve akútna hypersenzitívna pneumonitída, ktorá len u približne 5 % pacientov prechádza do chronickej formy.
Príznaky všetkých typov hypersenzitívnej pneumonitídy môžu zahŕňať:
- pomaly sa zhoršujúcu dýchavicu pri námahe, lapanie po dychu,
- suchý kašeľ,
- príznaky podobné chrípke (horúčku, zimnice, bolesti svalov alebo kĺbov),
- bolesti hlavy,
- sipot,
- tvorbu spúta (hlienov),
- tlak na hrudníku,
- chudnutie,
- únavu,
- fibrózu pľúc,
- paličkové prsty na rukách a nohách.
Aj keď sa niektoré príznaky a symptómy vyskytujú pri všetkých typoch intersticiálnych pľúcnych ochorení – ako aj niekoľkých druhoch hypersenzitívnej pneumonitídy – ich závažnosť sa môže líšiť. Preto je potrebné čo najskôr kontaktovať lekára a zveriť sa mu so všetkými príznakmi a ťažkosťami.
Ak dôjde k náhlemu zhoršeniu príznakov, je potrebné o tejto zmene informovať svojho lekára. Ten vylúči ďalšie možné príčiny zhoršenia stavu, ktorými môžu byť napríklad infekcie, a vykoná opakované zobrazovacie vyšetrenia hrudníka. Ak tieto ukážu nové nálezy bez potvrdenia inej príčiny, lekár upraví liečbu tak, aby bolo ochorenie lepšie kontrolované.
Máte príznaky tohto ochorenia?
Nečakajte a vyhľadajte odborníka vo vašej blízkosti.
Komplikácie HP
Hypersenzitívna pneumonitída môže spôsobiť komplikácie, ak nie je včas diagnostikovaná alebo dobre liečená. Medzi komplikácie patria:
- Nezvratné poškodenie a trvalé zníženie funkcie pľúc v dôsledku ťažkého zjazvenia (fibrózy) a zhoršenej schopnosti okysličovať krv pri normálnom dýchaní.
- Pľúcna hypertenzia v dôsledku poškodenia krvných ciev v pľúcach.
- Zlyhanie srdca, pretože postihnutie pľúc sťažuje srdcu pumpovanie krvi do pľúc a cez pľúca.
Kto má zvýšené riziko rozvoja hypersenzitívnej pneumonitídy?
Medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku HP patrí:
- Vyšší vek: mnoho pacientov s diagnostikovanou HP je vo veku 50-55 rokov, ale je známe, že postihuje ľudí (aj deti) všetkých vekových skupín.
- Životné a pracovné prostredie: povolania ako napríklad poľnohospodári, chovatelia zvierat (hlavne vtákov), ľudia pracujúci v drevárskom a vinárskom priemysle sa častejšie vystavujú alergénom, na ktoré môžu byť precitlivení.
- Rodinná anamnéza a genetika: výskyt pľúcnej fibrózy alebo hypersenzitívnej pneumonitídy v rodine môže zvýšiť riziko rozvoja ochorenia. Vtedy hovoríme o familiárnej hypersenzitívnej pneumonitíde.
- Životný štýl: hoci sa nepredpokladá, že fajčenie zvyšuje riziko rozvoja HP, môže zhoršiť už chronickú formu hypersenzitívnej pneumonitídy a spôsobiť komplikácie.
- Iné zdravotné ťažkosti: niektoré vírusové infekcie v staršom veku môžu zvýšiť riziko vzniku HP.
- Pohlavie: na základe niektorých menších štúdií je HP o niečo častejšia u žien.
Netreba sa však zbytočne obávať. Samotné vystavenie sa rizikovým faktorom životného prostredia u 85 až 95 % ľudí nevyvolá vznik hypersenzitívnej pneumonitídy.
Odhaduje sa, že toto ochorenie sa vyskytuje u 0,3 až 0,9 ľudí na 100 000 osôb. Toto číslo je však pravdepodobne vyššie, pretože sa predpokladá, že veľa prípadov HP je buď nediagnostikovaných, alebo nesprávne diagnostikovaných ako idiopatická pľúcna fibróza.
Diagnostika hypersenzitívnej pneumonitídy
Aby lekár vedel HP diagnostikovať, je v prvom rade potrebné zhromaždiť údaje o pacientovi (anamnézu), aby pochopil jeho príznaky a zistil, či bol v minulosti vystavovaný možným alergénom. Následne vykoná fyzické vyšetrenie a môže nariadiť diagnostické testy.
Na základe týchto informácií môže lekár zistiť, či pacient má akútnu, subakútnu alebo chronickú formu hypersenzitívnej pneumonitídy.
Diagnostické testy zahŕňajú:
- Pľúcne funkčné testy (PFT),
- Spirometriu: meranie vitálnej kapacity pľúc,
- Meranie difúznej kapacity pľúc pre oxid uhoľňatý (DLCO): meranie schopnosti kyslíka prenikať do krvného obehu,
- CT s vysokým rozlíšením (HRCT – high resolution computer tomography): umožňuje určiť, v akom štádiu je ochorenie a ako rýchlo postupuje,
- Laboratórne vyšetrenia schopné identifikovať alergén,
- Bronchoalveolárna laváž: diagnostická metóda, pri ktorej sa získavajú bunkové aj nebunkové zložky z dolných dýchacích ciest,
- Biopsia pľúc: biopsia sa vykonáva v prípade, ak nebola stanovená definitívna diagnóza HP, pričom lekár odoberie vzorku tkaniva z pľúc a vyšetrí ju pod mikroskopom.
Liečba hypersenzitívnej pneumonitídy
Najdôležitejším krokom pri všetkých formách HP je vyhýbanie sa styku s alergénom, o ktorom je známe, že vyvoláva prehnanú reakciu imunitného systému. Ak sa ochorenie zachytí včas, vyhýbanie sa styku s alergénom môže pomôcť úplne zvrátiť poškodenie pľúc a po krátkom čase sa pľúca vrátia do normálneho stavu. O možnostiach vylúčenia alergénov zo svojho prostredia sa môže pacient poradiť so svojím lekárom.
Nanešťastie, až u 60 % prípadov alergén nie je známy, preto ho nemožno vylúčiť z prostredia pacienta. Poprípade vyhýbanie sa alergénu nemusí byť dostatočné. Vtedy nastupuje liečba, ktorá zahŕňa systémové kortikosteroidy alebo iné imunosupresívne lieky.
Tieto lieky znížia zápalovú reakciu a zabránia imunitnému systému reagovať prehnane na alergény, ktoré pacient vdychuje. Lieky je v závislosti od závažnosti priebehu ochorenia potrebné užívať minimálne tri a viac mesiacov.
Medzi podpornú terapiu patria tzv. bronchodilatátory. Sú to lieky, ktoré uvoľňujú, rozširujú a spriechodňujú dýchacie cesty, čím uľahčia dýchanie. Ďalšou voľbou môže byť aj oxygenoterapia, ktorá môže zvýšiť hladinu kyslíka v krvi.
Pokiaľ príznaky stále pretrvávajú a lekár má podozrenie na pokročilé zjazvenie pľúc, môže odporučiť transplantáciu pľúc. Bohužiaľ, ani transplantácia ochorenie úplne nevylieči a pacienti sa stále budú musieť vyhýbať alergénom, aby zabezpečili, že zápal nebude postupovať a nepoškodí nové pľúca.
Na zlepšenie kvality života pacienta môže lekár odporučiť ďalšiu liečbu, ktorá mu pomôže vyriešiť príznaky ako bolesť, únavu alebo zlepšiť duševné zdravie.
Život s hypersenzitívnou pneumonitídou
Pre ľudí s hypersenzitívnou pneumonitídou je veľmi dôležité starať sa o svoje celkové zdravie. To zahŕňa pravidelné očkovanie, zdravý životný štýl, s ním spojené zdravé stravovanie sa a pravidelnú fyzickú aktivitu. A ako to už býva pri všetkých pľúcnych ochoreniach, najdôležitejším krokom je prestať fajčiť, aby sa progres ochorenia spomalil.
Tieto odporúčania sú rovnaké pri všetkých ochoreniach zo skupiny intersticiálnych pľúcnych ochorení (ILD).
Na záver je veľmi dôležité, aby bol pacient neustále pod dohľadom lekára a pravidelne chodil na vyšetrenia. Taktiež treba venovať zvýšenú pozornosť vdychovanému vzduchu. Existuje mnoho spôsobov, akými sa chrániť a riešiť kvalitu ovzdušia doma či pri práci.
