Epilepsia v skratke

Nie je to psychická porucha, ani dôsledok inteligencie či charakteru človeka – epilepsia je neurologické ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k poruche prenosu elektrických signálov medzi neurónmi.

Ochorenie sa nevyhýba žiadnemu veku – môže sa objaviť už pri narodení, v dospelosti aj v seniorskom veku.

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie trpí epilepsiou približne 50 miliónov ľudí na celom svete, čo z nej robí jednu z najrozšírenejších chronických chorôb nervového systému. Každoročne sa diagnostikuje približne 5 miliónov nových prípadov. V Európe žije s epilepsiou asi 6 miliónov ľudí.

Ako funguje mozog a čo sa deje pri epilepsii

Mozog možno prirovnať k obrovskej elektrickej sieti, v ktorej miliardy nervových buniek – neurónov – neustále vysielajú a prijímajú elektrické impulzy. V zdravom mozgu tieto impulzy prebiehajú v harmónii a presne koordinujú pohyby, reč, emócie či vedomie.

Pri epilepsii však dochádza k náhlym, nadmerným výbojom elektrických vzruchov v určitých častiach mozgu, ktoré nie sú kontrolované inhibičnými mechanizmami. Tento „skrat“ sa navonok prejaví ako epileptický záchvat.

Pokiaľ sa tento výboj šíri len v určitej časti, ide o parciálny (fokálny) záchvat, pri ktorom zvyčajne nedochádza k strate vedomia. Ak sa výboj šíri do celého mozgu, hovoríme o generalizovanom záchvate, pre ktorý je strata vedomia typická.

Príčiny vzniku epilepsie

Epilepsia môže mať rôzne príčiny – od vrodených po získané. Najčastejšie sa delí na dve skupiny:

Idiopatická (primárna) epilepsia

Vzniká bez preukázateľného poškodenia mozgu alebo iného ochorenia. Zvyčajne má genetický pôvod a objavuje sa už v detstve alebo dospievaní.

Mozog týchto pacientov je štrukturálne normálny, no neuróny vykazujú zvýšenú náchylnosť k nadmernej elektrickej aktivite, ktorá môže spustiť epileptický záchvat.

Symptomatická (sekundárna) epilepsia

Vzniká ako následok poškodenia mozgu – napríklad po úraze hlavy, mozgovej mŕtvici, nádore, meningitíde, pri degeneratívnych ochoreniach či vrodených vývojových chybách. U starších ľudí býva najčastejšou príčinou cievna mozgová príhoda.

Ako rozpoznať epileptický záchvat

Epileptické záchvaty sa nemusia prejavovať len dramaticky – trasom celého tela. Rozlišujeme ich podľa toho, či sa porucha elektrickej aktivity týka celej mozgovej kôry (generalizované záchvaty) alebo len určitej časti (fokálne záchvaty).

Generalizované záchvaty

Pri generalizovanom záchvate sa patologický elektrický vzruch šíri do oboch hemisfér mozgu, preto postihuje celé telo a zvyčajne vedie k strate vedomia. Prejavuje sa v rôznych formách:

Tonicko-klonický záchvat (grand mal) – typická je strata vedomia, pád na zem, tonický kŕč (náhle a silné stuhnutie svalstva) a následná klonická fáza, ktorá sa prejavuje opakovanými rytmickými trhavými pohybmi celého tela. Niekedy môže nastať modranie pier, penenie z úst či pomočenie.

Ako vyzerá tonicko-klonický záchvat? Pozrite si video.

Absencia (petit mal) – ide o krátke výpadky vedomia, ktoré trvajú len niekoľko sekúnd. Absencia môže vyzerať aj takto.

Myoklonický záchvat – prejavujú sa krátkymi, náhlymi zášklbmi svalov alebo svalových skupín (video).

Tonický záchvat – spôsobujú náhle a silné stuhnutie svalstva, najmä v oblasti chrbta, nôh alebo rúk (video). Ide o prvú fázu tonicko-klinického záchvatu, ktorý však neprechádza do charakteristických klinických trhavých pohybov.

Klonický záchvat – charakterizujú ich opakované rytmické trhavé pohyby končatín alebo celého tela. Oba typy záchvatov sú pekne vysvetlené vo videu: Tonický záchvat (0:37), klonický záchvat (1:24).

Atonický záchvat – pri nich dochádza k náhlemu ochabnutiu svalov, čo spôsobí okamžitý pád (video).

Fokálne záchvaty

Fokálne záchvaty vznikajú, keď sa nadmerný elektrický vzruch šíri len v určitej časti mozgu. Ak je oblasť malá, vedomie zostáva zachované – ide o fokálne záchvaty bez poruchy vedomia.

Prejavy závisia od miesta v mozgu. Môže ísť o zášklby svalov na jednej strane tela, zmeny v zmyslovom vnímaní alebo náhle pocity strachu či eufórie.

Ako môže vyzerať taký fokálny záchvat? Pozrite si video.

Ak sa aktivita rozšíri na väčšiu oblasť, vedomie sa môže narušiť. Vtedy ide o fokálne záchvaty s poruchou vedomia. Človek nereaguje primerane na okolie, pozerá do prázdna a vykonáva automatické pohyby (automatizmy) – napríklad žuje, olizuje pery, hrá sa s gombíkom alebo bezcieľne kráča (pozrite si video).

Nočné záchvaty

U niektorých pacientov sa záchvaty objavujú výhradne počas spánku. Môžu sa prejaviť napríklad náhlym pohybom tela, zvukmi či prebudením s dezorientáciou.

Status epilepticus – život ohrozujúci stav

Status epilepticus je najzávažnejšia forma epileptického záchvatu. Ide o stav, keď záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, alebo keď sa záchvaty opakujú bez toho, aby sa pacient medzi nimi prebral.

V takomto prípade môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu zdravia, pretože dlhodobý neprimeraný elektrický vzruch môže spôsobiť poškodenie mozgu, narušiť srdcovú činnosť a dýchanie.

Čo robiť, ak ste svedkom dlhotrvajúceho záchvatu? Dozviete sa v článku: Prvá pomoc pri status epilepticus: Manuál pre rodičov a blízkych

Diagnostika epilepsie

Diagnostika aj liečba patrí do rúk neurológa. Základom je podrobná anamnéza – opis priebehu záchvatu, informácie od svedkov, rodinná anamnéza či užívanie liekov.

Kľúčové vyšetrenia zahŕňajú:

• EEG (elektroencefalografia) – zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu, dokáže zachytiť abnormálne signály typické pre epilepsiu aj medzi záchvatmi.
• MRI alebo CT mozgu – pomáhajú odhaliť štrukturálne poškodenia, nádory či cievne zmeny.
• Krvné testy – môžu vylúčiť iné príčiny (napríklad infekciu, metabolické poruchy).

Správna diagnóza je kľúčová, pretože nie každý, kto má záchvat, má epilepsiu. Niektoré záchvaty môžu byť spôsobené nízkou hladinou cukru, stresom, spánkovou depriváciou či abstinenčnými stavmi.

Liečba epilepsie

Epilepsia sa nedá úplne vyliečiť, no vo väčšine prípadov sa dá veľmi dobre kontrolovať. Cieľom liečby je zabrániť vzniku záchvatov a umožniť pacientovi viesť plnohodnotný život.

Farmakologická liečba

Základom sú antiepileptiká – lieky, ktoré stabilizujú elektrickú aktivitu mozgu. Na Slovensku je dostupných viacero liekov vo viacerých liekových formách vrátane tabliet, kapsúl, sirupov, kvapiek, práškov či injekčných a infúznych foriem. Väčšina z nich sa užíva pravidelne a slúžia na prevenciu vzniku záchvatov.

Lekár volí liek podľa typu záchvatov, veku, pohlavia, pridružených ochorení a vedľajších účinkov. Vhodnú dávku treba dodržiavať presne podľa pokynov lekára, pretože nesprávne užívanie môže viesť k návratu záchvatov.

Ak liek nezaberá, pristupuje sa k zámene lieku alebo ku kombinácii antiepileptík, prípadne sa zvažuje chirurgická liečba.

Niektoré lieky sú tzv. akútne – slúžia na zastavenie status epilepticus. Na domáce použitie je napr. rektálny roztok, ktorý aplikuje rodič alebo opatrovník v čase záchvatu. V súčasnosti sa používa aj bukálny roztok, ktorý sa aplikuje medzi ďasno a líce. Výhodou tohto podania je, že účinná látka sa rýchlo vstrebáva cez sliznicu, čo umožňuje rýchly nastúp účinku.

Chirurgická liečba

V prípadoch, keď je ohnisko epileptických vzruchov presne lokalizované a lieky nezaberajú, je možné zvážiť chirurgické odstránenie tejto časti mozgu.

Režimové opatrenia a iné typy liečby

Zahŕňa úpravu životného štýlu, vyhýbanie sa spúšťačom, rehabilitáciu, psychologickú podporu a v niektorých prípadoch aj ketogénnu diétu – špeciálnu nízkosacharidovú diétu s vysokým obsahom tukov, ktorá mení proces, akým telo a mozog získavajú energiu. Bolo zistené, že ketogénna diéta môže znížiť výskyt záchvatov, najmä u detí.

Ďalšou možnosťou je stimulácia blúdivého nervu (nervus vagus) pomocou malého zariadenia implantovaného pod kožu, ktoré elektrickým signálom stimuluje nervus vagus, čo skracuje a znižuje frekvenciu záchvatov.

Mechanizmus antiepileptického účinku stimulácie nervus vagus doposiaľ nebol objasnený a táto liečba je indikovaná, iba ak pacient nereaguje na inú liečbu a chirurgický zákrok nie je možný.

Prevencia a prognóza

Prevencia epileptických záchvatov spočíva predovšetkým v identifikácii a eliminácii spúšťačov. Medzi najčastejšie patrí nedostatok spánku, nadmerný stres, alkohol, niektoré lieky či blikajúce svetlá.

U ľudí s genetickou predispozíciou alebo predchádzajúcimi neurologickými ochoreniami je dôležité sledovanie a včasná liečba základného ochorenia.

U niektorých pacientov sa epilepsia môže časom spontánne zlepšiť alebo úplne vymiznúť, najmä ak ide o detskú formu s dobrou odozvou na lieky. Dnešné lieky sú účinné u 75 – 90 % ľudí s epilepsiou.

Naopak, neliečené formy môžu viesť k častým záchvatom, komplikáciám alebo zvýšenému riziku úrazov a psychických problémov.

Záver

Epilepsia je chronické ochorenie, ktoré si vyžaduje disciplínu, trpezlivosť a informovanosť. Vďaka modernej medicíne, novým liekom a zodpovednému prístupu však môžu aj ľudia s týmto ochorením viesť plnohodnotný a aktívny život bez obáv a predsudkov.

Najdôležitejšie je neignorovať prvé príznaky, vyhľadať odborníka a spolupracovať na liečbe.