Ľudia často hovoria, že sú „alergickí na zimu“, no vo väčšine prípadov ide len o obrazné vyjadrenie. Existuje však aj skutočná alergia na chlad, ktorá predstavuje pomerne vzácny, ale reálny zdravotný problém. Ide o stav, keď telo reaguje na chlad ako na alergén a spúšťa obrannú reakciu podobnú klasickej alergii.

Alergia na chlad (chladová urtikária) patrí medzi fyzikálne alergie, pri ktorých kontakt s nízkou teplotou vyvoláva kožné a niekedy aj celkové (systémové) reakcie organizmu. Hoci postihuje len malú časť populácie, pre tých, ktorí ňou trpia, môže byť veľmi obmedzujúca a v závažných prípadoch dokonca nebezpečná.

Ako sa prejavuje alergia na chlad

Najtypickejším prejavom alergie na chlad je vyrážka na koži po kontakte s chladom – či už ide o studený vzduch, vodu alebo predmety. Koža sa v mieste kontaktu začervená, opuchne a začne svrbieť. Objavujú sa malé pupienky podobné žihľavke, ktoré môžu byť bolestivé alebo pálivé.

Ako taká vyrážka vyzerá? Pozrite si tu, tu a tu.

Bežné príznaky:

• začervenanie a svrbenie kože,
• opuch v mieste kontaktu s chladom,
• pálenie alebo bolesť pokožky,
• únava a nevoľnosť,
• bolesti hlavy alebo závraty.

Závažné reakcie (vyžadujú lekársku pomoc):

• opuch hrdla a jazyka,
• ťažkosti s dýchaním,
• poruchy srdcového rytmu,
• pokles krvného tlaku,
• anafylaktický šok.

Čas, za ktorý sa reakcia objaví, je veľmi individuálny – niekedy už po 2 – 5 minútach, inokedy až po hodinách či dňoch. Príznaky môžu ustúpiť do 1 – 2 hodín alebo pretrvávať aj niekoľko dní. Práve táto nejednoznačnosť často komplikuje diagnostiku.

Prečo alergia na chlad vzniká

Alergia na chlad môže byť dedičná alebo získaná.

Dedičná forma

Je známa ako familiárny chladový autoinflamačný syndróm – ide o vzácne genetické ochorenie, ktoré sa objavuje už v detstve a pretrváva po celý život.

Získaná forma

Tá sa vyskytuje oveľa častejšie. Presné príčiny nie sú známe, no môžu súvisieť s:

• prekonanými infekciami,
• hematologickými ochoreniami,
• oslabením imunitného systému,
• dlhodobým stresom.

V mnohých prípadoch ide o idiopatickú formu – teda vznikajúcu bez známej príčiny.

Čo sa v tele deje?

Pri kontakte s chladom sa u citlivých ľudí aktivujú mastocyty (bunky imunitného systému), ktoré uvoľňujú histamín a iné zápalové látky. Tie spôsobujú typické prejavy – opuch, začervenanie, svrbenie a pocit pálenia.

Diagnostika alergie na chlad

Ak máte podozrenie, že na chlad reagujete neobvykle, navštívte všeobecného lekára alebo alergológa. Ten najprv vylúči iné ochorenia, napríklad atopickú dermatitídu či kontaktnú alergiu.

Test s ľadom

Najčastejším testom je jednoduchý tzv. ľadový test. Na kožu (zvyčajne predlaktie) sa priloží kocka ľadu na 3 – 5 minút. Po jej odstránení sa sleduje, či sa v mieste kontaktu objaví vyrážka alebo začervenanie. Reakcia môže byť viditeľná hneď alebo až po 20 – 30 minútach.

Liečba a prevencia

Základné opatrenie: vyhýbanie sa chladu

Hoci to nie je vždy jednoduché, vyhnúť sa spúšťaču je najúčinnejšia prevencia.

Odporúča sa:

• obliekať sa viacvrstvovo a teplo,
• chrániť pokožku pred vetrom, vodou a ľadom,
• vyhýbať sa studeným nápojom a jedlám,
• používať teplú vodu pri sprchovaní,
• voliť bazény s teplou vodou,
• aplikovať hydratačné krémy ako ochrannú bariéru.

Liečba liekmi (farmakoterapia)

Primárne je nutná liečba základného ochorenia, ktoré môže byť príčinou chladovej urtikárie.

Na liečbu samotnej urtikárie sa najčastejšie využívajú antihistaminiká – zmierňujú svrbenie, opuch a začervenanie, a zadovážiť si ich môžete aj bez predpisu.

Pri ťažkých reakciách by pacient mal mať vždy pri sebe adrenalínové pero (EpiPen). Dobrou správou je, že u mnohých ľudí alergia na chlad časom spontánne vymizne – zvyčajne po niekoľkých rokoch.

Zhrnutie

Alergia na chlad je vzácne, no niekedy vážne ochorenie, ktoré môže spôsobovať kožné aj celkové reakcie po kontakte s nízkou teplotou. Hoci jej príčina nie je vždy známa, prevencia pred chladom, liečba a zodpovedný prístup umožňujú žiť bez väčších obmedzení.

Vyhýbajte sa chladu, chráňte pokožku a pri opakovaných príznakoch sa obráťte na lekára. Správna diagnóza a liečba dokážu zabrániť aj závažným reakciám.