sstdClass Object ( [uid] => 0 [hostname] => 91.221.112.222 [roles] => Array ( [1] => anonymous user ) [cache] => 0 )
muž sa drží za hrudník

Reumatoidná artritída – príznaky, diagnostika a liečba

Reumatoidná artritída (druh reumy) je autoimunitné zápalové ochorenie, ktoré postihuje najmä kĺby na rukách, zápästiach či kolenách. Deformáciu kĺbov môže sprevádzať chronická bolesť. Ochorenie však môže spôsobiť problémy v orgánoch, ako sú pľúca, srdce a oči. Ak sa táto artritída týka vás alebo vášho blízkeho, čítajte ďalej a zistite všetko dôležité.

V tomto článku 

Ako vzniká reumatoidná artritída?

Reumatoidná artritída je autoimunitné zápalové ochorenie – to znamená, že imunitný systém si pri ňom zamieňa zdravé bunky za cudzie, napáda ich, a tým vyvoláva zápal.

Pri ochorení dochádza k postihnutiu výstelky kĺbov zvanej synoviálna vrstva – tá produkuje tekutinu slúžiacu na premazávanie kĺbov (umožňuje ich hladký pohyb). Keďže v tejto výstelke dochádza k vzniku zápalu, tkanivo hrubne a oblasť kĺbu sa stáva bolestivejšou a citlivejšou, je začervenaná, opuchnutá a celkový pohyb kĺbu sa stáva náročným.

Ochorenie postihuje kĺby v zápästiach, rukách, lakťoch, ramenách, chodidlách, chrbtici, kolenách a čeľusti. Zvyčajne o ide symetrický vzorec, čo znamená, že ak je postihnuté jedno koleno alebo ruka, často je postihnutá aj druhá ruka alebo koleno.

Reumatoidná artritída spôsobuje problémy aj v iných častiach tela, ako sú oči, srdce a obehový systém či pľúca.

Rizikové faktory vzniku reumatickej artritídy

Hoci príčina vzniku tohto druhy reumy nie je známa, k rozvoju ochorenia môže viesť kombinácia genetických faktorov, životného prostredia (cigaretový dym, baktérie, vírusy, rôzne kontaminanty ovzdušia) a ženských pohlavných hormónov.

Medzi rizikové faktory, ktoré vedú k vyššej náchylnosti na vznik reumatickej artritídy, môžeme zaradiť:

  • Vyšší vek – aj keď sa ochorenie môže vyskytnúť v akomkoľvek veku, riziko vzniku reumatoidnej artritídy sa zvyšuje práve s vyšším vekom. 
  • Ženské pohlavie – reumatoidná artritída je dva až trojnásobne častejšia u žien ako u mužov.
  • Genetická predispozícia – ak má člen rodiny reumatoidnú artritídu, je pravdepodobnejšie, že sa u jedinca tiež rozvinie táto choroba.
  • Fajčenie – dlhodobí fajčiari majú zvýšené riziko vzniku reumatoidnej artritídy. Pacienti, ktorí aj po stanovení diagnózy reumatoidnej atritídy pokračujú s fajčením, môžu mať závažnejší priebeh ochorenia než nefajčiari.
  • Obezitamôže zvýšiť riziko vzniku ochorenia, ako aj zhoršiť priebeh ochorenia.
  • Paradentóza – chorenie ďasien môže byť spojené s rozvojom reumatoidnej artritídy.
  • Choroby pľúc – s rozvojom reumatoidnej artritídy môžu súvisieť aj ochorenia pľúc a dýchacích ciest.

Príznaky reumatoidnej artritídy

Priebeh reumatoidnej artritídy sa medzi pacientami líši. U niektorých ľudí začína miernym alebo stredne závažným zápalom, ktorý sa týka len niekoľkých kĺbov. Ak sa však ochorenie nelieči alebo liečba nie je dostačujúca, stav sa môže zhoršiť a postihnutých bude viac kĺbov. To môže viesť k väčšiemu poškodeniu až invalidite pacienta.

Ochorenie je charakteristické aj obdobiami vzplanutia v dôsledku spúšťača, ako je:

  • stres,
  • environmentálne faktory (cigaretový dym alebo vírusové infekcie),
  • príliš veľa fyzickej aktivity,
  • náhle vysadenie liekov.

V niektorých prípadoch však nemusí existovať jasná príčina. V počiatočných štádiách pacienti nemusia pozorovať začervenanie alebo opuch kĺbov, ale môžu pociťovať citlivosť a bolesť.

Medzi charakteristické príznaky reumatoidnej artritídy môžeme zaradiť:

  • Bolesť kĺbov v pokoji a pri pohybe spolu s citlivosťou, opuchom a teplým kĺbom.
  • Stuhnutosť kĺbov, ktorá trvá dlhšie ako 30 minút, zvyčajne po rannom prebudení sa alebo po dlhom odpočinku.
  • Opuch kĺbov, ktorý môže prekážať pri každodenných činnostiach, ako sú ťažkosti so zaťatím päste, česaním vlasov, zapínaním gombíkov alebo ohýbaním kolien.
  • Únava – pocit nezvyčajnej únavy alebo nedostatku energie.
  • Príležitostná horúčka nízkeho stupňa.
  • Strata chuti do jedla.

Ďalšie komplikácie reumatoidnej artritídy

Reumatoidná artritída môže viesť k niekoľkým ďalším komplikáciám, a preto je nevyhnutné, aby bolo ochorenie dobre kontrolované.

Reumatoidná artritída môže spôsobiť ďalšie zdravotné problémy, ako napríklad:

  • syndróm karpálneho tunela, zápal iných oblastí tela (ako sú pľúca, srdce a oči),
  • reumatoidné uzliny (pevné hrčky tesne pod kožou, zvyčajne na rukách a lakťoch),
  • anémiu spôsobenú nízkym počtom červených krviniek,
  • bolesť krku,
  • suché oči a ústa,
  • zvýšené riziko srdcového infarktu a mozgovej príhody,
  • zápal ciev, pľúcneho tkaniva, dýchacích ciest, výstelky pľúc.

Bolestivé kĺby tiež sťažujú vykonávanie fyzickej aktivity, čo vedie k priberaniu. Nadváha môže u pacientov s reumatoidnou artritídou zvýšiť pravdepodobnosť vzniku vysokého cholesterolu, cukrovky, srdcových ochorení a vysokého krvného tlaku.

Diagnostika reumatoidnej artritídy

Reumatológovia diagnostikujú reumatoidnú artritídu na základe výsledkov krvných testov a zobrazovacích vyšetrení.

Krvné testy

Krvné testy pomáhajú identifikovať zápal a krvné proteíny (protilátky), ktoré sú príznakmi reumatoidnej artritídy. Tie môžu zahŕňať:

  • Rýchlosť sedimentácie erytrocytov (ESR), ktoré potvrdzujú zápal v kĺboch.
  • C-reaktívny proteín (CRP).
  • Reumatoidný faktor (RF) – asi 80 % pacientov s reumatoidnou artritídou má pozitívny test na reumatoidný faktor.
  • Približne 60 % až 70 % ľudí s reumatoidnou artritídou má protilátky proti cyklickým citrulinovaným peptidom (CCP).

Zobrazovacie testy

Reumatológ môže nariadiť aj zobrazovacie testy, aby zistil známky opotrebovania kĺbov.

Zobrazovacie testy môžu zahŕňať:

  • Röntgenové lúče – pomôžu sledovať progres ochorenia,
  • Ultrazvuk – pomôže určiť závažnosť ochorenia,
  • Magnetická rezonancia (MRI) – pomôže určiť závažnosť ochorenia.

Liečba reumatoidnej artritídy

Terapia reumatoidnej artritídy sa za posledných 30 rokov výrazne zlepšila. Súčasné možnosti liečby poskytujú väčšine pacientov dobrú až vynikajúcu úľavu od symptómov a umožňujú im normálne fungovanie.

Mnohí pacienti nemusia mať so správnymi liekmi žiadne známky aktívneho ochorenia. Keď sú príznaky úplne pod kontrolou, hovoríme, že choroba je vo fáze remisie.

Keďže neexistuje liek, ktorý by reumatoidnú artritídu vyliečil, cieľom liečby je zmierniť bolesť a opuch kĺbov a zlepšiť schopnosť vykonávať každodenné činnosti. Skoré nasadenie liečby pomáha predchádzať trvalému poškodeniu kĺbov.

Treba mať však na pamäti, že neexistuje liečba vhodná pre každého pacienta, a preto je možné, že sa v priebehu času bude upravovať a meniť tak, aby bola pre vás čo najvhodnejšia.

Lieky

Medikamentózna terapia (podávanie liekov) závisí od závažnosti príznakov a od toho, ako dlho sa reumatoidná artritída vyskytuje. Najčastejšie sa pacientom podávajú tieto druhy liekov.

  • Nesteroidné protizápalové lieky – môžu zmierniť bolesť a znížiť zápal.
  • Kortikosteroidy znižujú zápal a bolesť a spomaľujú poškodenie kĺbov. Pretože ide o silné lieky s potenciálnymi vedľajšími účinkami, lekár sa snaží predpísať čo najnižšiu možnú dávku na dosiahnutie požadovaného efektu.Lekári často predpisujú kortikosteroidy na rýchle zmiernenie príznakov s cieľom postupného znižovania dávky až vysadenia liečiva.
  • Chorobu modifikujúce antireumatické lieky (Disease-modifying antirheumatic drugs, DMARD) – tieto lieky môžu spomaliť progresiu reumatoidnej artritídy a zachrániť kĺby a iné tkanivá pred trvalým poškodením.
  • Biologické liečivá sú zvyčajne najúčinnejšie, keď sú v kombinácii s DMARD.
  • Cielené syntetické DMARD (Inhibítory Janusových kináz (JAK))sa používajú, ak klasické DMARD a biologické lieky neboli účinné. Ide o liečivá, ktoré zabezpečujú prenos informácie špecifickým bunkám, aby sa zastavili zápal zvnútra bunky.

Fyzioterapia a rehabilitácie

Okrem užívania liekov vám lekár môže odporučiť aj návštevu fyzioterapeuta, ktorý vás naučí cvičenia na udržanie flexibilných kĺbov. Môže vám tiež navrhnúť nové spôsoby vykonávania každodenných úloh, ktoré budú pre kĺby jednoduchšie (napríklad naučiť sa zobrať predmet pomocou predlaktia).

Chirurgické možnosti liečby

Ak medikamentózna terapia nedokáže zabrániť alebo spomaliť poškodenie kĺbov, lekár spolu s pacientom môžu zvážiť operáciu s cieľom opraviť poškodené kĺby. Operácia môže pomôcť obnoviť schopnosť používať kĺb, znížiť bolesť a zlepšiť jeho funkciu.

Život s reumatoidnou artritídou

Zrejme sa pýtate – môže reumatoidná artritída v priebehu života vymiznúť? Odpoveď je, žiaľ, nie. Reumatoidná artritída je nevyliečiteľné ochorenie, avšak častokrát ho sprevádzajú bezpríznakové obdobia (remisia). Aby ste zvýšili svoju šancu na remisiu, odporúčame držať sa týchto overených tipov.

  • Oddych – aj keď je dôležité byť väčšinu času fyzicky aktívny, v čase vzplanutia ochorenia je vhodnejšie fyzické aktivity obmedziť. Odpočinok pomáha znižovať aktívny zápal kĺbov, bolesť a únavu. Vo všeobecnosti platí, že kratšie prestávky na odpočinok sú z času na čas užitočnejšie ako dlhé chvíle strávené v posteli.
  • Cvičenie – je dôležité pre udržanie zdravých a pevných svalov, zachovanie pohyblivosti kĺbov a zachovanie flexibility. Vhodné je robiť jednoduché aeróbne cvičenia, ako je chôdza a cvičenia na zvýšenie svalovej sily. Tým sa zlepší celkové zdravie a zníži sa tlak na kĺby. S technikou a výberom cvičenia vie pomôcť fyzioterapeut a lekár.
  • Starostlivosť o kĺby – nosenie dlahy na krátky čas okolo bolestivého kĺbu znižuje bolesť a opuchy. Pacienti používajú dlahy väčšinou na zápästia a ruky, ale aj na členky a chodidlá.

Starostlivosť o duševné zdravie – vedomie, že trpíte chronickým ochorením, je udalosťou, ktorá zmení život. To môže spôsobovať obavy a pocity izolácie alebo depresie. Avšak takéto pocity sú úplne normálne a je vhodné sa o nich porozprávať so svojím lekárom, rodinou a blízkymi. Vyhľadať môžete aj odbornú psychologickú pomoc či rôzne pacientske organizácie, ktoré združujú ľudí s rovnakou diagnózou.

Vďaka výraznému posunu v liečbe však môžu tieto negatívne emócie časom ustupovať, pretože vám pribudne energia a zníži sa bolesť a stuhnutosť kĺbov. Základom je dodržiavať liečbu a všetky odporúčania lekára.

Detailnejšie sme sa životu s reumatickou artritídou (s postihnutím pľúc) venovali v tomto článku. 

Nie
Nie