Pri ochorení koronárnych artérií (coronary artery disease, skratka CAD) hrozí, že sa v cievach vytvoria krvné zrazeniny, ktoré môžu spôsobiť infarkt alebo iné vážne komplikácie. Viete, aký je rozdiel medzi antiagregačnou a antikoagulačnou liečbou a prečo sa tieto lieky často predpisujú spoločne? Tieto lieky chránia srdce tým, že zabraňujú tvorbe zrazenín alebo pomáhajú rozpúšťať tie existujúce. V článku sa dočítate, ako presne tieto lieky pôsobia, aký je medzi nimi rozdiel a prečo a prečo ich lekár odporúča užívať kombinovane.
Koronárne tepny sú cievy, ktorých úlohou je zásobovať srdce krvou. Ak sú tieto cievy upchaté alebo zúžené, dochádza k rozvoju chronického poškodenia, ktoré nazývame koronárna choroba srdca. Najčastejšou príčinou vzniku zúžení koronárnych tepien je ich postihnutie aterosklerózou.
Srdce dostáva všetku energiu a kyslík prostredníctvom koronárnych tepien. Keď sa tieto cievy zúžia alebo čiastočne upchajú, srdcový sval nedostáva dostatok krvi a postupne sa poškodzuje – vzniká koronárna choroba srdca (KCHS). Hlavným vinníkom je ateroskleróza – proces, pri ktorom sa v stenách tepien hromadia tukové a vláknité usadeniny nazývané aterosklerotické pláty. Tie bránia normálnemu prietoku krvi a ohrozujú zásobovanie srdca kyslíkom. Tento proces pritom môže prebiehať nielen v srdcových tepnách, ale aj v cievach celého tela, čo zvyšuje riziko vážnych kardiovaskulárnych komplikácií.
Ako ateroskleróza a krvné zrazeniny ohrozujú srdce a cievy?
Všetky cievy ľudského tela tvoria jeden transportný systém, ktorého úlohou je rozvádzať krv do jednotlivých tkanív a orgánov. Ak sú cievy priechodné, všetky telové systémy sú dostatočne zásobované živinami. Problém však nastáva, ak sa niektorá cieva začne zužovať alebo sa náhle celkom upchá.
Pacienti s KCHS majú zvýšené riziko tvorby krvných zrazenín. Za normálnych okolností je vnútorná výstelka ciev charakteristická tým, že zabraňuje tvorbe krvnej zrazeniny. Ak sa však v cieve vyskytuje aterosklerotický plát, výstelka cievy nad týmto miestom je poškodená a stráca túto svoju unikátnu schopnosť. To podmieňuje možnosť vzniku krvnej zrazeniny a riziko vzniku postupného pomalého (= chronická KCHS s anginou pektoris) alebo náhleho, rýchleho uzáveru cievy (= infarkt myokardu).
Aterosklerotické pláty vytvoria čiastočnú alebo úplnú bariéru a zabránia tak krvi, aby prúdila smerom do srdca. Krvné zrazeniny môžu vznikať kdekoľvek v mieste poškodenej cievnej steny v celom tele. Zrazenina môže následne cestovať po tele a zablokovať koronárne alebo iné cievy. Vtedy hovoríme o embólii. V prípade postihnutia koronárnych ciev srdce trpí ischémiou. Ischémia znamená, že srdcový sval nie je dostatočne prekrvený, pričom úplné prerušenie cievneho zásobenia vedie k infarktu myokardu.
Koagulácia krvi a riziko krvných zrazenín
Proces zrážania krvi (tvorby krvných zrazenín) nazývame koagulácia krvi či hemostáza. Hemostáza zabezpečuje, aby na jednej strane bola krv v tekutom stave a mohla prostredníctvom zdravých nepoškodených ciev dodávať orgánom živiny a kyslík a zároveň z nich odvádzať využité zvyšky. Na druhej strane hemostáza umožňuje uzavrieť poškodenú cievu, a tým zabezpečiť, aby pri poranení tkaniva človek nevykrvácal. Tento zložitý dej je riadený viacerými zložkami samotnej krvi, poranených tkanív, ako aj krvnými doštičkami.
Pri poškodení cievy, napríklad ak sa porežeme, sa krvné doštičky aktivujú. Vtedy zmenia svoj tvar, prilepia sa k miestu poranenia a snažia sa opraviť poškodené miesto. Takto aktivované doštičky si na pomoc privolávajú ďalšie doštičky (tento jav nazývame agregácia) a v procese zrážania sa spájajú prostredníctvom fibrínových vlákien z krvi do formy akejsi siete. Spoločne zacelia okolie rany a vytvoria na poškodenom mieste dočasnú zátku blokujúcu únik krvi z poranenia. Tento proces však môže prebiehať aj bez prítomnosti cievneho poranenia, a to v dôsledku rôznych ochorení, ktoré poškodili povrch cievy. V oboch prípadoch je následok rovnaký – vznik krvnej zrazeniny. Tá čiastočne, alebo úplne upchá postihnutú cievu s významnými následkami pre fungovanie postihnutých orgánov.
Proces zrážania krvi je veľmi prospešný, keď je spustený za účelom zabránenia straty krvi a zároveň zahojenia poranenej cievy. Pri nežiaducom zrážaní dochádza k tvorbe zrazeniny tam, kde to nie je potrebné, čo následne vedie k rozvoju komplikácií – vzniku závažných kardiovaskulárnych príhod.
Prevencia a liečba krvných zrazenín
Na prevenciu a liečbu trombózy (vzniku zrazenín) sa používa antiagregačná a antikoagulačná liečba. Obe skupiny liekov majú rovnakú úlohu, ich cieľom je zabrániť vzniku krvnej zrazeniny, len to robia rôznymi spôsobmi.
Antiagreganciá sú tzv. protidoštičkové látky, ktoré zabraňujú agregácii, teda zhlukovaniu a spájaniu krvných doštičiek. Tieto liečivá nedovolia, aby sa krvné doštičky aktivovali, pretože zablokujú enzým, ktorý je zodpovedný za ich aktiváciu a následné zhlukovanie. Tým pádom sa nevytvorí doštičková zátka. Krvné doštičky hrajú kľúčovú úlohu pri vzniku trombov v cievach, preto sa tieto liečivá využívajú hlavne pri prevencii ich vzniku.
Antikoagulanciá sú zas známe ako „lieky na riedenie krvi“, aj keď v skutočnosti krv neriedia, iba zabraňujú vzniku krvných zrazenín. Ich úloha spočíva v blokovaní koagulačnej kaskády (kaskády zrážania krvi).
Kombinovaná liečba: efektívnejšia prevencia krvných zrazenín
Pacienti, ktorí majú ochorenie koronárnych artérií sú vystavení zvýšenému riziku kardiovaskulárnych príhod, aj keď dostávajú najlepšiu liečbu, ktorá je v súčasnosti dostupná. Ak chceme toto riziko znížiť, je potrebné zvýšiť bojovú silu a zapojiť do svojich radov nového člena armády. Dvaja bojovníci zvládnu viac ako jeden, preto je výhodné zabrániť vzniku zrazenín súčasne na viacerých frontoch. Takáto kombinovaná liečba sa označuje ako tzv. duálna liečba (antiagregačná + antikoagulačná liečba).
Duálna liečba zabraňuje rozvoju krvných zrazenín súčasne dvoma rôznymi cestami, ktoré keď sa spoja, chránia cievny systém ešte účinnejšie a efektívnejšie. Na jednej strane bráni zhlukovaniu doštičiek a súčasne redukuje tvorbu fibrínovej siete.
Kombinovaná liečba znamená výrazný prínos pre ochranu pred vznikom zrazenín, čím poskytuje pacientom dlhší čas žiť svoj život naplno. Liečba cievnych ochorení je beh na dlhé trate a často nekončí ani po stabilizovaní výsledkov, nakoľko sa stav môže opäť zhoršiť.
Pre pacienta je výhodnejšie takémuto zhoršeniu radšej predchádzať, ako ho potom akútne riešiť. Svoje cievy a srdce môžete pred rizikom kardiovaskulárnych príhod chrániť lepšie ako kedykoľvek predtým, základ je dodržiavať odporúčania lekárov, pravidelne užívať predpísané lieky a dbať na vhodný životný štýl (najmä stravu a pohyb).
- Zdroje a referencie
-
https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/16898-coronary-artery-disease
https://patient.info/heart-health/anticoagulants
https://www.solen.sk/storage/file/article/f1a1746d4a59549fb3f7961036154de8.pdf
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4307693/
https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/j.1538-7836.2007.02500.x
https://www.solen.sk/storage/file/article/Valekova.pdf
https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(17)32458-3/fulltext
https://www.stroke.org.uk/what-is-stroke/blood-thinning-medication-and-stroke#What%20are%20blood-thinning%20medications






