opatrenia pri ochorení periférnych artérií na nohe

Ochorenie periférnych artérií – príznaky, diagnostika a liečba

Odborný garant: 
MUDr. Katarína Kmeťková

Periférne artériové ochorenie (peripheral artery disease, PAD) je skupina ochorení, pri ktorých dochádza v dôsledku upchávania periférnych tepien v tele k zhoršeniu prekrvenia tkanív, a tým aj k ich nedostatočnému zásobeniu živinami a kyslíkom (ischémii). Prečítajte si viac o rizikových faktoroch, príznakoch, diagnostike či liečbe ochorenia. 

Periférne artériové ochorenie najčastejšie postihuje tepny dolných končatín – vtedy ho označujeme názvom ischemická choroba dolných končatín (ICHDK). Môže však postihovať aj tepny krku a hlavy, horných končatín, obličiek či čriev. O samostatnom ochorení hovoríme pri postihnutí tepien srdca, čo sa odborne nazýva ischemická choroba srdca (ICHS) alebo tiež ochorenie koronárnych artérií. 

Ako vzniká ochorenie PAD?

Najčastejšou príčinou ochorenia periférnych artérií je ateroskleróza. Ateroskleróza je proces zužovania tepien vplyvom hrubnutia ich steny. Dochádza k tomu v dôsledku ukladania tukových buniek do vnútornej časti steny tepien za vzniku tzv. aterosklerotických plátov

Rizikové faktory

Medzi hlavné rizikové faktory periférnych artériových ochorení patrí:  

  • fajčenie,  
  • vysoký krvný tlak, 
  • cukrovka, 
  • vysoká hladina tukov v krvi (dyslipidémia).  

Fajčenie vedie k rýchlejšiemu upchávaniu ciev aterosklerotickými plátmi a jeho vplyv závisí od intenzity fajčenia. Vysoký krvný tlak (hypertenzia), ktorý je neliečený alebo nedostatočne kontrolovaný, spôsobuje to, že cievy v tele sa kvôli nemu poškodzujú, zužujú sa a sú náchylnejšie k tvorbe ateroskletorických plátov. Ak trpíte hypertenziou, je nevyhnutné užívať lieky, a korigovať tak toto ochorenie

K poškodeniu tepien vedie aj nedostatočne kontrolovaná cukrovka, a to v dôsledku dlhodobo zvýšenej hladiny cukru v krvi. Vysoká hladina tukov v krvi zas vedie k hromadeniu tukov v cievach a tvorbe a zväčšovaniu aterosklerotických plátov. Rizikové je hromadenie „zlého” LDL cholesterolu a naopak nedostatok „dobrého” HDL cholesterolu. 

Príznaky ochorenia periférnych artérií 

Príznaky periférneho artériového ochorenia závisia od miesta postihnutia, a sú preto popísané pri jednotlivých podtypoch ochorenia. 

Postihnutie tepien dolných končatín (ischemická choroba dolných končatín) 

Ischemická choroba dolných končatín (ICHDK) je ochorenie, pri ktorom v dôsledku aterosklerotického postihnutia tepien dolných končatín dochádza k ich nedostatočnému prekrveniu.  

Jej výskyt narastá s vekom (viac než 15 % populácie nad 70 rokov) a postihuje častejšie mužov. Prejavuje sa najmä bolesťou dolných končatín, ktorej lokalizácia závisí od miesta upchatej tepny. Bolesť býva kŕčovitá, zhoršuje sa pri chôdzi a po zastavení sa v priebehu minút obmedzí až vymizne (tzv. klaudikačná bolesť). 

V prvotných štádiách môže človek pociťovať tŕpnutie končatín alebo kŕče, ktoré postupom času prechádzajú do námahovej bolesti a pri kritickom až úplnom uzávere až do kľudovej bolesti.  

Bolesť je najčastejšie lokalizovaná do oblasti chodidla a prstov nohy. Úľavovou polohou môže byť zvesenie nohy. Ako ochorenie postupuje, dochádza tiež k vymiznutiu ochlpenia v oblasti nedostatočne prekrvovanej časti končatiny, koža býva lesklá a suchá, môže mať nižšiu teplotu a časté sú tiež zmeny nechtov

Pri ischémii dolných končatín sa tvoria aj drobné rany či oderky, ktoré sa nehoja a môžu sa infikovať. V najzávažnejších štádiách môže dôjsť až k strate končatiny. 

Postihnutie krčných (karotických) tepien 

O periférnej artériovej chorobe tepien krku hovoríme pri náleze zúženia niektorej z krčných (karotických) tepien na menej ako 50 % jej priemeru. Najčastejšie sa to deje v dôsledku prítomnosti aterosklerotického plátu alebo zvápenatenia cievy. 

Uvoľnenie časti plátu predstavuje riziko uzáveru mozgovej tepny, čo sa môže prejaviť ako mozgový infarkt (porážka). Zúženie krčnej tepny sa môže prejavovať: 

  • stratou vedomia,  
  • príznakmi cievnej mozgovej príhody, ako tŕpnutím časti tváre, poruchou zraku, reči a poruchami hybnosti a citlivosti končatín jednej strany tela. 
Nie

Máte ochorenie ciev?

Zistite, či vám hrozí ďalšia kardiovaskulárna alebo končatinová príhoda.

Otestujte sa

Diagnostika PAD 

Diagnostika akéhokoľvek ochorenia začína anamnézou, čiže procesom, pri ktorom pacient opíše lekárovi svoje ťažkosti. Pri vyššie uvedených príznakoch má už väčšinou lekár podozrenie na dané ochorenie, nevyhnutné sú však ďalšie testy. 

Vyšetrenie pacienta s postihnutím končatín zahŕňa polohové testy a meranie tlakov na končatinách. U pacienta s postihnutím tepien krku a hlavy je zas nevyhnutné neurologické vyšetrenie. Diagnóza sa následne definitívne stanoví pomocou ultrasonografického vyšetrenia, počas ktorého je sonografista schopný popísať prietok krvi tepnami a závažnosť ich zúženia (stenózy).  

V prípade zvažovania chirurgickej liečby je možné doplniť tiež CT alebo MR angiografické vyšetrenie alebo pri postihnutí tepien predkolení digitálnu subtrakčnú angiografiu (DSA) na zobrazenie cievneho systému. 

Liečba PAD

Liečba ochorenia periférnych artérií závisí od štádia ochorenia. U pacientov s asymptomatickým (bezpríznakovým) aj symptomatickým zúžením tepny je potrebné obmedziť riziko tvorby krvných zrazenín, a to protidoštičkovou liečbou. 

U pacientov so symptómami a s vysokým rizikom infarktu, porážky alebo uzáveru tepny dolnej končatiny krvnou zrazeninou sa môžu tiež využívať nové lieky zabraňujúce tvorbe krvných zrazenín

Nenahraditeľné postavenie v liečbe má však pravidelná aktivita a obmedzenie pôsobenia rizikových faktorov. Súčasťou liečby preto musí byť tiež snaha liekmi kontrolovať vysoký krvný tlak, hladinu tukov v krvi a cukrovku kontrolou glykémií (hladiny cukru v krvi).  

Takáto liečba výrazne znižuje úmrtnosť a riziko komplikácií, a to najmä srdcového infarktu a mozgového infarktu (porážky). Pri postihnutí dolných končatín sa za účelom obmedzenia bolestivosti odporúčajú tiež lieky na rozšírenie ciev, ktoré môžu viesť k čiastočnému ústupu bolesti. 

Ak pacientovi s ischemickou chorobou dolných končatín nepomohla liečba liekmi, je vhodné zvážiť invazívnu liečbu. V takom prípade do úvahy pripadá rozšírenie (dilatácia) zúženej tepny balónikom s prípadným vložením stentu (trubička, ktorá spriechodňuje uzavretú alebo zúženú tepnu). Tento výkon intervenčnej rádiológie sa odborne označuje ako perkutánna transluminálna angioplastika (PTA).  

Chirurgickou možnosťou je vytvorenie premostenia uzavretej tepny, tzv. by-pass. V prípade nedostatočného efektu chirurgickej liečby môže byť v prípadoch závažného postihnutia končatiny (a s cieľom zachrániť život pacienta) poslednou možnosťou jej amputácia.  

U pacientov s významným zúžením krčnej (karotickej) tepny je vhodné realizovať karotickú endarterektómiu, čo je chirurgické odstránenie aterosklerotického plátu. Ďalšou možnosťou je spomínaná perkutánna transluminálna angioplastika (PTA) a vloženie stentu do zúženej tepny. 

Život s ochorením periférnych artérií, sekundárna prevencia

Pacienti s aterosklerotickým postihnutím jednej časti tela sú vo vysokom riziku postihnutia aj ostatných častí, keďže k rozvoju aterosklerózy dochádza v celom tele. Dôležitá je preto prevencia rozvoja aterosklerózy aj po diagnostike ochorenia periférnych tepien.  

Vhodné je obmedziť sedavý spôsob života, zaradiť pravidelné cvičenie, limitovať psychickú záťaž a v strave obmedziť tučné a vyprážané jedlá a tiež množstvo jednoduchých cukrov. Nesmierne dôležitá je tiež súčinnosť s lekármi a pravidelné užívanie liekov podľa ich odporúčaní

Nie

Máte ochorenie ciev?

Zistite, či vám hrozí ďalšia kardiovaskulárna alebo končatinová príhoda.

Otestujte sa