zúženie cievy spôsobené aterosklerotickými plátmi

Liečba ochorenia koronárnych artérií: rozdiel medzi antiagregačnou a antikoagulačnou liečbou

Odborný garant 
MUDr. Peter Olexa, PhD.

Ak sa liečite na ochorenie koronárnych artérií (coronary artery disease, skratka CAD), určite ste sa už stretli s pojmami antiagregačná a antikoagulačná liečba. V oboch prípadoch ide o liečbu, ktorá slúži na prevenciu vzniku, ale aj liečbu a odstránenie krvnej zrazeniny. Zistite, ako presne lieky z týchto skupín fungujú a prečo sa často predpisujú spoločne.

Koronárne tepny sú cievy, ktorých úlohou je zásobovať srdce krvou. Ak sú tieto cievy upchaté alebo zúžené, dochádza k rozvoju chronického poškodenia, ktoré nazývame koronárna choroba srdca. Najčastejšou príčinou vzniku zúžení koronárnych tepien je ich postihnutie aterosklerózou.

V cievnej stene sa formujú usadeniny, tzv. aterosklerotické pláty, ktoré obmedzujú prietok krvi v cievach, a tým zabraňujú prívodu kyslíka a živín do srdca. Ich nedostatok potom spúšťa vznik chorobných príznakov a zmien, ktoré sa označujú ako koronárna choroba srdca (KCHS). Tieto procesy však súčasne s koronárnymi tepnami môžu prebiehať v ktorejkoľvek časti tela.

Ako dochádza k poškodeniu ciev a vzniku zrazeniny?

Všetky cievy ľudského tela tvoria jeden transportný systém, ktorého úlohou je rozvádzať krv do jednotlivých tkanív a orgánov. Ak sú cievy priechodné, všetky telové systémy sú dostatočne zásobované živinami. Problém však nastáva, ak sa niektorá cieva začne zužovať alebo sa náhle celkom upchá.

Pacienti s KCHS majú zvýšené riziko tvorby krvných zrazenín. Za normálnych okolností je vnútorná výstelka ciev charakteristická tým, že zabraňuje tvorbe krvnej zrazeniny. Ak sa však v cieve vyskytuje aterosklerotický plát, výstelka cievy nad týmto miestom je poškodená a stráca túto svoju unikátnu schopnosť. To podmieňuje možnosť vzniku krvnej zrazeniny a riziko vzniku postupného pomalého (= chronická KCHS s anginou pektoris) alebo náhleho, rýchleho uzáveru cievy (= infarkt myokardu). 

Aterosklerotické pláty vytvoria čiastočnú alebo úplnú bariéru a zabránia tak krvi, aby prúdila smerom do srdca. Krvné zrazeniny môžu vznikať kdekoľvek v mieste poškodenej cievnej steny v celom tele. Zrazenina môže následne cestovať po tele a zablokovať koronárne alebo iné cievy. Vtedy hovoríme o embólii. V prípade postihnutia koronárnych ciev srdce trpí ischémiou. Ischémia znamená, že srdcový sval nie je dostatočne prekrvený, pričom úplné prerušenie cievneho zásobenia vedie k infarktu myokardu.

Modrý banner? 
Nie

Máte ochorenie ciev?

Zistite, či vám hrozí ďalšia kardiovaskulárna alebo končatinová príhoda.

Otestujte sa

Proces zrážania krvi

Proces zrážania krvi (tvorby krvných zrazenín) nazývame koagulácia krvi či hemostáza. Hemostáza zabezpečuje, aby na jednej strane bola krv v tekutom stave a mohla prostredníctvom zdravých nepoškodených ciev dodávať orgánom živiny a kyslík a zároveň z nich odvádzať využité zvyšky. Na druhej strane hemostáza umožňuje uzavrieť poškodenú cievu, a tým zabezpečiť, aby pri poranení tkaniva človek nevykrvácal. Tento zložitý dej je riadený viacerými zložkami samotnej krvi, poranených tkanív, ako aj krvnými doštičkami.

Pri poškodení cievy, napríklad ak sa porežeme, sa krvné doštičky aktivujú. Vtedy zmenia svoj tvar, prilepia sa k miestu poranenia a snažia sa opraviť poškodené miesto. Takto aktivované doštičky si na pomoc privolávajú ďalšie doštičky (tento jav nazývame agregácia) a v procese zrážania sa spájajú prostredníctvom fibrínových vlákien z krvi do formy akejsi siete. Spoločne zacelia okolie rany a vytvoria na poškodenom mieste dočasnú zátku blokujúcu únik krvi z poranenia. Tento proces však môže prebiehať aj bez prítomnosti cievneho poranenia, a to v dôsledku rôznych ochorení, ktoré poškodili povrch cievy. V oboch prípadoch je následok rovnaký – vznik krvnej zrazeniny. Tá čiastočne, alebo úplne upchá postihnutú cievu s významnými následkami pre fungovanie postihnutých orgánov.

Proces zrážania krvi je veľmi prospešný, keď je spustený za účelom zabránenia straty krvi a zároveň zahojenia poranenej cievy. Pri nežiaducom zrážaní dochádza k tvorbe zrazeniny tam, kde to nie je potrebné, čo následne vedie k rozvoju komplikácií – vzniku závažných kardiovaskulárnych príhod.

Ako sa dá zabrániť vzniku zrazeniny?

Na prevenciu a liečbu trombózy (vzniku zrazenín) sa používa antiagregačná a antikoagulačná liečba. Obe skupiny liekov majú rovnakú úlohu, ich cieľom je zabrániť vzniku krvnej zrazeniny, len to robia rôznymi spôsobmi. 

Antiagreganciá sú tzv. protidoštičkové látky, ktoré zabraňujú agregácii, teda zhlukovaniu a spájaniu krvných doštičiek. Tieto liečivá nedovolia, aby sa krvné doštičky aktivovali, pretože zablokujú enzým, ktorý je zodpovedný za ich aktiváciu a následné zhlukovanie. Tým pádom sa nevytvorí doštičková zátka. Krvné doštičky hrajú kľúčovú úlohu pri vzniku trombov v cievach, preto sa tieto liečivá využívajú hlavne pri prevencii ich vzniku.

Antikoagulanciá sú zas známe ako „lieky na riedenie krvi“, aj keď v skutočnosti krv neriedia, iba zabraňujú vzniku krvných zrazenín. Ich úloha spočíva v blokovaní koagulačnej kaskády (kaskády zrážania krvi).

Kombinovaná liečba má výhody aj pri ochorení koronárnych artérií

Pacienti, ktorí majú ochorenie koronárnych artérií sú vystavení zvýšenému riziku kardiovaskulárnych príhod, aj keď dostávajú najlepšiu liečbu, ktorá je v súčasnosti dostupná. Ak chceme toto riziko znížiť, je potrebné zvýšiť bojovú silu a zapojiť do svojich radov nového člena armády. Dvaja bojovníci zvládnu viac ako jeden, preto je výhodné zabrániť vzniku zrazenín súčasne na viacerých frontoch. Takáto kombinovaná liečba sa označuje ako tzv. duálna liečba (antiagregačná + antikoagulačná liečba)

Duálna liečba zabraňuje rozvoju krvných zrazenín súčasne dvoma rôznymi cestami, ktoré keď sa spoja, chránia cievny systém ešte účinnejšie a efektívnejšie. Na jednej strane bráni zhlukovaniu doštičiek a súčasne redukuje tvorbu fibrínovej siete. 

Kombinovaná liečba znamená výrazný prínos pre ochranu pred vznikom zrazenín, čím poskytuje pacientom dlhší čas žiť svoj život naplno. Liečba cievnych ochorení je beh na dlhé trate a často nekončí ani po stabilizovaní výsledkov, nakoľko sa stav môže opäť zhoršiť. 

Pre pacienta je výhodnejšie takémuto zhoršeniu radšej predchádzať, ako ho potom akútne riešiť. Svoje cievy a srdce môžete pred rizikom kardiovaskulárnych príhod chrániť lepšie ako kedykoľvek predtým, základ je dodržiavať odporúčania lekárov, pravidelne užívať predpísané lieky a dbať na vhodný životný štýl (najmä stravu a pohyb).

Máte ochorenie ciev?

Zistite, či vám hrozí ďalšia kardiovaskulárna alebo končatinová príhoda.

Otestujte sa

Nie