Čas strávený v nemocnici

Po prekonaní akútneho infarktu myokardu zostáva pacient v nemocnici obvykle 5 až 7 dní. Dĺžka hospitalizácie sa však môže líšiť, a to v závislosti od závažnosti infarktu a prípadných komplikácií.

Bezprostredne po infarkte myokardu je pacient ohrozený rizikom vzniku srdcovej arytmie, ruptúry srdcového svalu či opakovaného infarktu. Preto je dôležité v prvých dňoch hospitalizácie, okrem samotnej liečby infarktu myokardu, zhodnotiť stav pacienta z dlhodobého hľadiska a nastaviť ho na dlhodobú liečbu s cieľom minimalizovať riziko ďalšieho infarktu myokardu, prípadne inej kardiovaskulárnej príhody. 

Už počas hospitalizácie sa začína s mobilizáciou s cieľom zabezpečiť samostatnosť a toleranciu fyzickej aktivity po prepustení.

Dôležitou súčasťou tejto fázy je tiež dostatočné poučenie pacienta. Ošetrujúci lekár by mal pred prepustením z nemocnice pacienta informovať o jeho ochorení a možných komplikáciách, liečebno-rehabilitačnom postupe, no tiež o potrebných zmenách v životnom štýle, stravovaní a fyzickej aktivite.

Po prepustení z nemocnice

Pacient po infarkte sa pri prepustení z nemocnice odporučí do starostlivosti ambulantného kardiológa a všeobecného lekára a ostáva určitú dobu práceneschopný (PN). Trvanie PN sa môže líšiť a závisí najmä od závažnosti infarktu. Všeobecného lekára je potrebné navštíviť do 3 pracovných dní od prepustenia – je dôležité priniesť si so sebou aj prepúšťaciu správu z nemocnice.

Všeobecný lekár následne preberá starostlivosť o pacienta, informuje ho o ďalšom postupe (ktorý aj manažuje) a na odporúčanie ošetrujúceho lekára pacientovi predpíše potrebné lieky. 

Obvodný lekár vykonáva tiež pravidelné kontroly zdravotného stavu, hodnotí pacientove subjektívne ťažkosti a objektívne nálezy, vrátane laboratórnych parametrov (predovšetkým celkový cholesterol, HDL a LDL cholesterol, triacylglyceroly, glykémiu, obličkové parametre, ionogram a i.), tlaku krvi a srdcovej frekvencie.

Okrem obvodného lekára je nutné navštevovať aj kardiológa

Ako si nájsť kardiológa? 
Ak si pacient svojpomocne nevyhľadá ambulantného kardiológa, poprípade sa nevie rozhodnúť, ošetrujúci lekár v nemocnici či všeobecný lekár mu vie poskytnúť odporúčania. 

O návštevách kardiológia by mal pacient informovať aj svojho všeobecného lekára, ktorý mu na základe odporúčaní kardiológa taktiež bude môcť predpísať jeho lieky. Dobrá spolupráca medzi kardiológom a všeobecným lekárom je kľúčová k dosiahnutiu optimálneho manažmentu liečby.

Návšteva ambulantného kardiológa by sa mala uskutočniť do jedného mesiaca od prepustenia z nemocnice. Počas tejto úvodnej návštevy by mal kardiológ vykonať kontrolné EKG a echokardiografické vyšetrenie (ECHO) a zhodnotiť niektoré laboratórne parametre (najmä cholesterol).

Snahou kardiológa je pomocou liečby minimalizovať vplyv rizikových faktorov na prežívanie pacienta po infarkte. Kardiológ by mal pacienta počas prvých dvoch rokov kontrolovať raz za 6 mesiacov, prípadne častejšie, ak je to potrebné. 

Ambulantný kardiológ manažuje frekvenciu návštev v jeho ambulancii a v prípade potreby zvažuje ďalšie vyšetrenia. Všetko závisí od aktuálneho stavu pacienta.

Zmena životného štýlu je nevyhnutná

Medzi hlavné rizikové faktory infarktu patrí vysoká hladina cholesterolu (tukov) v krvi, hyperglykémia (vysoká hladina cukru v krvi) a vysoký krvný tlak a obezita. Cieľom pacienta po infarkte by preto malo byť optimalizovať uvedené parametre a obmedziť ich vplyv na zdravie.

Vhodná je preto pravidelná fyzická aktivita, ktorá vedie nielen k redukcii hmotnosti, ale aj lepšiemu využitiu živín v organizme, vrátane tukov a cukrov. Je vhodné tiež obmedziť stravu s vyšším obsahom tukov a jednoduchých sacharidov. V mnohých prípadoch je vhodná konzultácia diétneho špecialistu.