Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM) je získané degeneratívne ochorenie sietnice a cievovky oka, ktoré môže spôsobiť výrazné zhoršenie videnia pacienta. Ide o ochorenie makuly (žltej škvrny), miesta sietnice, ktoré je zodpovedné za centrálne a ostré videnie.

Ochorenie sa vyskytuje v dvoch formách – suchej a vlhkej. Suchá forma je častejšia (90 % prípadov) a rozvíja sa postupne v priebehu niekoľkých rokov. Vlhká forma vzniká zo suchej formy a hoci je menej častá, je závažnejšia.

Viac si o ochorení, jeho príznakoch, diagnostike či liečbe môžete prečítať v tomto článku.

Liečba vlhkej formy vekom podmienenej degenerácie makuly

Na liečbu vlhkej formy VPDM sa v minulosti využívalo viacero postupov, no dnes je najúčinnejším a najefektívnejším spôsobom aplikácia liekov pôsobiacich proti rastovým faktorom ciev. Nazývame ich anti-VEGF látky*.

Anti-VEGF látky sa aplikujú vo forme intravitreálnych injekcií – ide o aplikáciu injekčného roztoku do sklovca. Pacientskou rečou povedané, pacientovi sa podávajú injekcie priamo do oka. Táto liečba vyvoláva u pacientov mnoho otázok , no je v podstate bezbolestná.

Cieľom liečby vlhkej formy VPDM je zastaviť progresiu ochorenia a zastabilizovať videnie. V mnohých prípadoch však dochádza aj k zlepšeniu centrálneho videnia pacienta.

Frekvencia podávania anti-VEGF liečby

Liečba je aplikovaná v pravidelných intervaloch – spočiatku zväčša raz mesačne. Neskôr raz za dva mesiace alebo sa prispôsobuje aktuálnemu stavu pacienta. Pri dobrej odpovedi na liečbu môžu stačiť len 3 až 4 injekcie ročne.

Intervaly medzi jednotlivými injekciami sa predlžujú, skracujú, prípadne sa liečba môže pri zastabilizovaní stavu úplne prerušiť a pacient absolvuje pravidelné kontroly, pretože ochorenie sa môže aj po úprave a stabilizácii stavu opätovne reaktivovať. Celková liečba môže trvať rôzne dlho v závislosti od priebehu ochorenia – môže ísť o mesiace aj roky.

Táto vysoko špecializovaná liečba sa realizuje v aplikačných centrách. Najčastejšie ide o oftalmologické oddelenia vo väčších nemocniciach alebo o očné kliniky.

Priebeh aplikácie intravitreálnej anti-VEGF injekcie

Pred podaním injekcie

Pacient vždy najprv absolvuje sériu vyšetrení: vyšetrenie centrálneho videnia – vízu, meranie vnútroočného tlaku, krvného tlaku a OCT vyšetrenie sietnice (optická koherentná tomografia). Na základe týchto vyšetrení lekár určí, či môže pacient podstúpiť aplikáciu (problémom môže byť napríklad veľmi vysoký očný tlak či vysoký krvný tlak v deň aplikácie).
Lekár následne posúdi stav sietnice v súvislosti s videním, zmenu stavu od poslednej kontroly a určí termín ďalšej aplikácie či kontroly.

Podanie injekcie

Samotná aplikácia injekcie s anti-VEGF látkou sa realizuje na operačnej sále za prísne sterilných podmienok, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo vzniku komplikácií (napr. infekcií).

Pacient pri zákroku pokojne leží na operačnom stole. Pred aplikáciou je oko znecitlivené pomocou lokálneho anestetika vo forme kvapiek. Lekár vydezinfikuje okolie oka, mihalnice a spojovkový vak jódovým roztokom.

Tvár pacienta (okolie oka) je prekrytá špeciálnym rúškom, očné viečka sú fixované rozvieračom, aby pacient počas aplikácie nežmurkol alebo nezavrel oči. 

Lekár si pod mikroskopickou kontrolou označí miesto vpichu. Potom nasleduje aplikácia injekcie, ktorá sa podáva cez skléru (bielko) veľmi tenkou ihlou. Obsah injekcie sa vstrekuje do vnútra očnej gule – do sklovca. 

Tu sa tekutina voľne rozptýli, aby mohla účinkovať na sietnicu. Pri podaní injekcie môže pacient pocítiť mierny tlak, prípadne pichnutie. Po aplikácii sa vytvorí tlak na miesto vpichu, lekár skontroluje miesto vpichu, orientačne skontroluje videnie pacienta a odstráni fixátor viečok.

Po podaní injekcie

Pacientovi sa po aplikácii skontroluje očný tlak a následne môže odísť domov. Pacienti môžu liečbu absolvovať aj samostatne, pokiaľ je videnie na druhom, neošetrovanom oku dostatočné na orientáciu v priestore. Často však pacientov sprevádzajú rodinní príslušníci, pretože zväčša ide o seniorov v pokročilom veku s množstvom pridružených ochorení. 

Celá procedúra trvá rôzne dlho – závisí to od možností a zvyklostí jednotlivých pracovísk. Liečba prebieha v rámci jednodňovej zdravotnej starostlivosti – zväčša je potrebné, aby si pacient, ako aj jeho sprievod, na celú procedúru vyčlenil celé doobedie (cca 4 hodiny).

Dni po podaní injekcie

Nasledujúce dni je dôležité všímať si príznaky ako sú:

• intenzívna bolesť oka, 
• precitlivenosť na svetlo, 
• opuch viečok, 
• rozmazané videnie až náhla strata videnia, 
• záblesky, 
• nadmerné slzenie, 
• rezanie oka, 
• prípadne iné predtým nepozorované očné príznaky.

V prípade takýchto príznakov (aj v období medzi injekciami) je potrebné neodkladne kontaktovať svojho oftalmológa a dostaviť sa na kontrolné očné vyšetrenie.

Kto nemôže podstúpiť anti-VEGF liečbu?

Po prekonaní infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody by do 3-6 mesiacov pacient nemal podstúpiť anti-VEGF liečbu. Rovnako u neho nemôže prebiehať aktívny zápal v očnej štruktúre. 

Lekár sa vás na tieto skutočnosti bude síce pýtať, no vždy je dobré spomenúť všetky prípadné komplikácie (tranzientný ischemický atak, príznaky cievnej mozgovej príhody ako napr. prechodné ochrnutie polovice tváre, nezrozumiteľná reč, prechodné ochrnutie končatiny...).

Má táto liečba nežiaduce účinky?

Napriek významnému prínosu anti-VEGF liečby sa v niektorých prípadoch môžu vyskytnúť aj nežiaduce účinky. Medzi najčastejšie evidované patria:

• znížená zraková ostrosť, 
• spojovkové krvácanie, 
• retinálne krvácanie, 
• bolesť oka, 
• zvýšený vnútroočný tlak, 
• odlúčenie sklovca, 
• zákaly sklovca, 
• bolesť v mieste podania injekcie, 
• pocit cudzieho telesa, 
• zvýšené slzenie, 
• opuch viečok. 

Vzácne môžu vzniknúť aj závažnejšie nežiaduce účinky, avšak proces aplikácie injekcií do sklovca je nastavený tak, aby sa riziko vzniku infekcie (aj ďalších komplikácií) minimalizovalo v maximálnej možnej miere. 

Napriek všetkému treba podotknúť, že pozitíva, ktoré priniesla intravitreálna anti-VEGF liečba vlhkej formy VPDM, značne prevažujú nad nežiaducimi účinkami.

Skorá diagnóza a liečba ochorenia výrazne zvyšujú šancu na ochranu a zachovanie zrakových funkcií.

* Vaskulárny endoteliálny rastový faktor (VEGF) – bielkovina, ktorá sa vo zvýšenej miere nachádza v/na sietnici pri vlhkej forme VPDM, spolupodieľa sa pri patologickom vzniku ciev, čiže stimuluje tvorbu nových krvných ciev. Anti-VEGF látky pôsobia proti tejto bielkovine (blokujú jej pôsobenie).