Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM) je rozšírené ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým starších pacientov nad šesťdesiatpäť rokov. Ide o ochorenie sietnice, čo znamená, že pacienti s VPDM postupne strácajú centrálne videnie. Preto je nevyhnutné dodržiavať odporúčania lekárov ohľadom liečby. Svoje o tom vie aj pán Jozef, ktorý nám porozprával svoj príbeh.
Približne pred dvadsiatimi piatimi rokmi, keď mal Jozef 50 rokov, si prvýkrát všimol, že s jeho zrakom niečo nie je v poriadku. Hlavne večer pri čítaní pozoroval, že už nevidel tak dobre ako kedysi. Vtedy si povedal, že je to pravdepodobne chyba žiarovky, asi nevyžarovala dostatok svetla.
Neskôr prišiel na to, že ani silnejšie žiarovky jeho videnie nezlepšili. Ďalší príznak, na ktorý spomína, spozoroval počas sledovania správ v televízii. Titulky, ktoré zvyknú bežať na obrazovke, už nevidel až tak dobre a jasne. Najprv si zakryl pravé oko, potom ľavé oko, a vtedy zistil, že na pravé oko vidí veľmi zle. To ho presvedčilo, že je najvyšší čas navštíviť očného lekára.
Vyrovnanie sa s diagnózou VPDM
Pri prehliadke oftalmológ zistil začínajúce zmeny na sietnici oka a Jozefovi odporučil pravidelné návštevy. Po stanovení diagnózy vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM) to nebolo pre Jozefa jednouché.
Prečítajte si tiež:
Predsa len, keď lekár povie, že sa pacientov zdravotný stav zhoršuje, nie je to radostná správa. Po stanovení diagnózy mal Jozef určité obdobie, kedy intenzívne premýšľanie nad ochorením značne ovplyvňovalo jeho život. Potom si povedal: „Keď iní ľudia dokážu žiť aj bez zraku, prečo by som to nedokázal aj ja so zhoršeným zrakom? Nedá sa nič robiť. Ide sa ďalej.“
Okrem VPDM mu bol v tom čase diagnostikovaný aj diabetes. Keď Jozefovi túto diagnózu oznámila jeho obvodná lekárka, nemal ďaleko od plaču. Potom, čo sa však o ochorenie začal zaujímať viac zistil, že na cukrovku sa lieči 250 miliónov ľudí na svete. Vtedy sa zamyslel podobne ako pri diagnóze VPDM a rozhodol sa nepoddávať sa tomu.
Dodržiavanie odporúčaní lekárov je kľúčové
Zo začiatku chodil Jozef na prehliadky pravidelne, dodržiaval nastavenú terapiu, ktorá pozostávala najmä z pravidelnej aplikácie kvapiek do očí. Potešil sa, keď sa mu zrak trochu zlepšil a časom už nepovažoval návštevy lekára za nevyhnutné.
Jednoznačne to nebolo múdre rozhodnutie, pretože zrak sa mu najmä pri čítaní opäť zhoršil. Po prechode k druhému očnému lekárovi ho výsledky vyšetrenia nepotešili. Zmeny boli ešte horšie. Odvtedy už začal na prehliadky chodiť pravidelne.
Jozef pochopil, že aj keď je jeho zrak horší, kľúčom k zlepšeniu stavu je dodržiavanie lekárskych odporúčaní. Vďaka týmto odporúčaniam a pravidelnej aplikácii očných kvapiek sa zlepšenie stavu napokon dostavilo.
Suchá forma VPDM niekedy prerastie do vážnejšej vlhkej formy
Avšak s pribúdajúcim vekom sa jeho zrak (najmä na pravom oku) začal opäť zhoršovať. Očné kvapky už nepomáhali a očný lekár mu nakoniec navrhol liečbu injekciami do oka. (Pozn. suchá forma ochorenia môže niekedy prerásť do vážnejšej vlhkej formy, a vtedy je jediným efektívnym riešením podávanie liekov injekciou priamo do oka.)
Aplikácie injekcií do oka sa netreba obávať
Aké boli Jozefove pocity po tejto informácii? „Keď človek prvýkrát počuje, že ho treba liečiť injekciou, a to priamo do oka, prirodzene to v ňom vyvolá obavy. Ale akonáhle prebehne prvá liečba, človek sa ukľudní, pretože zistí, že to v skutočnosti nebolo také zlé,“ hovorí Jozef. Dôvod je ten, že pri zákroku je oko zvonku znecitlivené a pacient injekciu vôbec necíti.
Jozef si spomína aj na to, ako sa pred prvou injekciou stretol v čakárni s iným pacientom a ten mu povedal, že ho čaká už vyše päťdesiaty zákrok. Zaskočene zisťoval, či mu liečba pomáha a dozvedel sa, že keby tento pacient nechodil na injekcie, bol by už slepý na jedno oko. Vtedy si Jozef uvedomil, že je len potrebné sa s tým psychicky vyrovnať. „Osobne sa viac bojím návštevy zubára ako očného lekára,“ dodáva so smiechom.
„Prísediaci pacient mi odvetil, že keby nechodil na injekcie, je slepý na jedno oko. Vtedy som si uvedomil, že je potrebné sa s tým len psychicky vyrovnať a hotovo.“
Jozef v súčasnosti podstupuje injekčnú liečbu pravidelne každých šesť týždňov (zhruba od januára 2021). Tvrdí, že po aplikácii injekcií bola zmena ihneď viditeľná. Dokonca sa pridal aj do skupiny zrakovo postihnutých, v ktorej sa utvrdil v tom, že to pomáha aj iným pacientom.
Čo by Jozef na záver odkázal ľuďom, ktorí sa obávajú tejto liečby?
„Prvým krokom je určenie diagnózy. Keď odborník (očný lekár) odporučí liečbu, treba ísť do toho. Túto liečbu podstupuje veľa ľudí a pomáha im. Najdôležitejšiu úlohu pri liečbe však zohráva psychika, je skrátka potrebné sa s tým ihneď psychicky vyrovnať.“
Keďže Jozefovou prioritou bolo vidieť a mať zrak v rámci možností v čo najlepšom stave, nemal s liečbou problém. „A chvalabohu, po injekciách sa môj zrak zlepšil,“ dodáva nadšene.
Rady odborníkov ohľadom liečby, operácie či injekcií, netreba brať na ľahkú váhu, ale treba ich dodržiavať. Snahou lekárov je to, aby sa zrak nezhoršil natoľko, že človek príde o zrak úplne.
