Atopická dermatitída – tehotenstvo, dojčenie a zavádzanie nových potravín u detí

Odborný garant:

Atopická dermatitída (AD) sa môže prejaviť v každom veku. Medzi najčastejšie príznaky patria suché, začervenané miesta obzvlášť vo vlasovej časti, na čele, lícach či tvári. Nielen nastávajúce mamičky trápi, či existuje prevencia vzniku atopickej dermatitídy u novorodencov, ktorí majú zvýšenú predispozíciu pre vznik tohto ochorenia.

Atopická dermatitída je neinfekčné, autoimunitné, chronické ochorenie, pri ktorom sa striedajú obdobia zlepšenia a zhoršenia. Ide o nevyliečiteľné, avšak liečiteľné ochorenie.

Vieme odhadnúť riziko rozvoja atopickej dermatitídy u novorodenca?

Hlavnú úlohu pri vzniku atopickej dermatitídy zohráva genetika. Ak je jeden z rodičov atopik (alergik), šanca, že dieťa bude atopikom, sa pohybuje na úrovni 60 %. Ak sú atopikmi obaja rodičia, riziko rozvoja atopickej dermatitídy je u dieťaťa až na úrovni 80 %.

Na rozvoj ochorenia môžu negatívne vplývať aj stravovacie návyky:

ak matka nedojčí alebo dojčenie predčasne ukončila (ešte pred 6. mesiacom),
skoré zavádzanie cudzorodých bielkovín do stravy a vplyv životného prostredia (prach v dome, fajčenie, kontakt s domácimi miláčikmi a pod.).

Opatrenia treba zaviesť už počas tehotenstva

Ak je v rodine prítomná predispozícia k atopickej dermatitíde, odporúča sa zaviesť režimové opatrenia už počas tehotenstva. Priebeh atopickej dermatitídy sa počas tehotenstva pod vplyvom hormonálnych zmien môže zlepšiť, ale aj zhoršiť.

U tehotných žien je najdôležitejšou zásadou vyhýbať sa prísnym diétam. Odporúča sa však vynechať zo stravy potraviny s potenciálom vyvolať alergickú reakciu. Obzvlášť, ak budúca mamička trpí alergiou, alebo má zistené, že po zjedení určitých potravín jej kože na to reaguje, potom je vhodné tieto potraviny vylúčiť úplne. Ak existuje riziko rozvoja AD u dieťaťa, je dobré, ak sa žena hneď na začiatku tehotenstva poradí s dermatológom.

Svoju rolu zohráva aj spôsob pôrodu

Odborníci pripisujú zvyšujúci sa výskyt atopických ochorení v populácii napríklad aj prehnanej hygiene v rozvinutých krajinách, obezite či narastajúcemu trendu pôrodov cisárskym rezom. „Prirodzený pôrod má pre budúcnosť dieťaťa obrovský význam. Na novorodenca, ktorý prejde pôrodnými cestami, sa nalepia prospešné baktérie, a tie slúžia ako prevencia astmy, alergie a mnohých iných ochorení,“ hovorí MUDr. Peter Kaščák, PhD., prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky FN Trenčín.

Prirodzený pôrod je preto z tohto ohľadu vhodnejší a predstavuje aj ďalšie zdravotné benefity pre bábätko, v ktorých sa mu cisársky rez nedokáže vyrovnať.

Ako sa dá ovplyvniť rozvoj atopického ekzému u dieťaťa

Počas prvého roku dieťaťa je nutné dodržiavať tzv. protialergický režim. Jeho hlavné zásady sú:

Čo najdlhšia doba dojčenia – ideálna dĺžka dojčenia je šesť mesiacov. Aj počas neho sa odporúča vyhýbať sa alergénom, pretože prechádzajú do materského mlieka.
Ak používate umelé mliečne formuly, tak vyberajte tie hypoalergénne (HA).
Príkrmy sa odporúčajú zavádzať po šiestich mesiacoch života dieťaťa. Robte to postupne a sledujte reakcie kože.
Odstránenie alergénov z okolia dieťaťa (nefajčiť v blízkosti dieťaťa, obmedziť prach, vylúčiť perie, zabrániť alebo minimalizovať styk s domácimi zvieratami, vyhýbať sa znečistenému ovzdušiu).

Novinkou v prístupe je tzv. imunologické okno. Ide o navodenie orálnej tolerancie v 17. až 26. týždni života. V tomto čase sa dieťatku podáva malé množstvo zo všetkých jedál, aj z alergénov.

Dojčenie a jeho význam pre dieťa so zvýšeným rizikom vzniku AD

Materské mlieko je najprirodzenejšou a najvhodnejšou výživou pre novorodencov. Obranné látky odovzdávané materským mliekom chránia deti pred väčšinou infekcií a zvyšujú ich imunitný systém. Pre deti z rodín, v ktorých sa vyskytuje atopická dermatitída, je dojčenie oveľa významnejšie, ako pre dojčatá bez predispozície k tomuto ochoreniu.

Dojčiaca matka by mala dodržiavať nedráždivú diétu, ktorá zahŕňa vyradenie potravín, ktoré najčastejšie vyvolávajú svrbenie a začervenanie kože a potravín, na ktoré je sama alergická (ako už bolo spomínané aj pri tehotenstve).

„Plné dojčenie znižuje riziko prejavenia atopických príznakov u predisponovaného dojčaťa, alebo dokáže nástup ochorenia oddialiť.“

Odporúčané stravovanie u detí s predispozíciou k AD

Význam potravinových alergií u malých detí nie je zanedbateľný. V súčasnosti sa potravinové alergie vyskytujú v 20 – 50 % prípadoch u dojčiat a malých detí. Kým je dieťa v dojčenskom veku, predstavuje pre neho potravinový alergén najvýznamnejší alergén vonkajšieho prostredia, pričom má až 35 % vplyv na rozvoj atopickej dermatitídy.

Medzi najčastejšie detské alergény môžeme zaradiť:

kravské mlieko,
vaječný bielok aj žĺtok,
pšeničnú múku,
arašidy.

Odporúčania u detí do 1 roka

Dojčenie je najdôležitejšie v prvých 6 mesiacoch života dieťaťa. Ak matka dojčiť nemôže, alebo dojčila len krátko, je nutné naučiť dojča na hypoalergénne (HA) prípravky dojčenskej výživy. Ak sa u dieťaťa preukáže alergia na bielkovinu kravského mlieka, podávajú sa prípravky, ktorých základom je bielkovinový hydrolyzát. Prvý nemliečny príkrm by mal začať postupne od ukončenia 6. mesiaca. Nemliečny príkrm by mal zahrňovať potraviny, ktoré nie sú známymi alergénmi.

Odporúčania u detí po 1. roku života

Po 12. mesiaci života je možné pomaly prejsť k bežnej strave batoliat. Avšak ani tu nie sú vhodné tie potraviny, ktoré najčastejšie vyvolávajú alergické reakcie a svrbenie kože. Medzi tieto potraviny môžeme zaradiť: kakao, čokoládu, orechy, mandle, mak, citrusy, kiwi, paradajky, papriky, plesňové syry, korenie, kyslé a pikantné potraviny – horčicu či nakladanú zeleninu.

Z mliečnych výrobkov sú najvhodnejšie tvrdé syry a kyslé mliečne výrobky jogurtového typu. Ich množstvo je vhodné navyšovať postupne. Všeobecne sa u dojčiat a batoliat neodporúčajú prísne diéty, pretože práve v tomto veku by si mali deti na niektoré základné potraviny robiť návyk, aby ich neskôr lepšie tolerovali.