muž nosí na sebe tmavomodrú stuhu na podporu povedomia o kolorektálnom karcinóme

Rakovina hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm)

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom kolorektálneho karcinómu v Európe. Každý rok u nás pribudne viac ako 4 000 nových pacientov s týmto ochorením a viac ako polovica z nich naň zomrie. Pravdou však je, že väčšine týchto úmrtí by sa dalo predísť vďaka včasnému záchytu a liečbe.

Čo je kolorektálny karcinóm?

Ide o zhubný nádor, ktorý vzniká v hrubom čreve alebo v konečníku.

Najčastejšie sa vyvíja pomaly – z neškodných polypov, ktoré sa časom môžu zmeniť na rakovinu. Vďaka tomu ho vieme zachytiť včas, a ak sa polypy odstránia dostatočne skoro, rakovina vôbec nemusí vzniknúť.

Príznaky, ktoré netreba ignorovať

Príznaky tohto ochorenia sa často objavujú až vtedy, keď je v pokročilom štádiu. To však neznamená, že dovtedy sa v tele nič nedeje.

Mnohí pacienti nemajú dlhé roky žiadne ťažkosti, a ak sa príznaky aj objavia, môžu byť nenápadné a ľahko zameniteľné za bežné tráviace problémy.

Aj keď sa príznaky často objavujú až neskôr, je dôležité ich poznať. Spozornite, ak sa u vás objavia niektoré z týchto príznakov:

  • zmena vyprázdňovania – dlhodobá zápcha alebo hnačka, prípadne ich striedanie,
  • krv alebo hlien v stolici,
  • nevysvetliteľné chudnutie,
  • brušný dyskomfort (bolesti, nafukovanie, kŕče),
  • dlhodobá únava,
  • chudokrvnosť (často z nenápadného krvácania),
  • strata chuti do jedla.

Čo robiť, keď mám príznaky?

Tieto príznaky neznamenajú hneď rakovinu, ale je dôležité venovať im pozornosť, povedať o nich lekárovi a nechať sa dôkladne vyšetriť. Ignorovať ich a čakať, kým prejdú, je to najhoršie.

Hoci poznať príznaky je dôležité, ešte dôležitejšie je chodiť na pravidelné prehliadky a účastniť sa skríningu kolorektálneho karcinómu.

Ako sa zúčastním skríningu?

Skríning je dostupný každému od 50 do 75 rokov, v prípade výskytu ochorenia v rodine aj skôr. Postup je nasledovný:

  • navštívte všeobecného lekára a požiadajte ho o účasť na skríningu,
  • presne popíšte svoje ťažkosti,
  • vyberte si, či chcete absolvovať test na okultné krvácanie do stolice (TOKS) alebo priamo skríningovú kolonoskopiu.

Test na okultné krvácanie zo stolice (TOKS):

  1. lekár vám odovzdá testovací set,
  2. doma si odoberiete vzorku stolice a prinesiete ju naspäť lekárovi,
  3. ak je test pozitívny, lekár vás odošle na kolonoskopiu.

V rámci skríningu máte na tento test nárok každé dva roky.

Tip: Zdravotné poisťovne niekedy posielajú testovacie sady priamo do poštovej schránky v rámci tzv. populačného skríningu. Ak vám prišla obálka, postupujte podľa priloženého návodu a vzorku odovzdajte svojmu všeobecnému lekárovi.

Kolonoskopia

Počas kolonoskopie vám lekár hadičkou prezrie hrubé črevo a konečník, môže odstrániť polypy a odobrať vzorky na histologické vyšetrenie.

Hoci to môže byť nepríjemná predstava, je to zvládnuteľné a prínos je obrovský.

Na kolonoskopiu sa zvyčajne musíte objednať. Opýtajte sa svojho lekára alebo si pozrite zoznam pracovísk a objednajte sa telefonicky.

Nie ste v tom sami. Ak máte onkologické ochorenie, navštívte WeLive – prvú mužskú onkologickú skupinu na Slovensku.

banner na konzultáciu erektilnej dysfunkcie

banner na konzultáciu erektilnej dysfunkcie

Rizikové faktory

Riziko stúpa s vekom, pričom výraznejšie sa zvyšuje po päťdesiatke. Častejšie sa vyskytuje u mužov ako žien.

Aj keď vo väčšine prípadov ide o sporadický výskyt, určitú úlohu zohráva aj genetika – asi 5 až 10 % prípadov má dedičný pôvod, najčastejšie v rámci ochorení ako Lynchov syndróm či FAP (familiárna adenomatózna polypóza).

Ak sa teda táto rakovina vyskytla v rodine, buďte obozretný a dbajte na prevenciu. 

Významným rizikovým faktorom je životný štýl.

Nedostatok pohybu, nadváha, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu či vysoký príjem červeného a spracovaného mäsa zvyšujú riziko vzniku ochorenia.

Ide navyše o faktory, ktoré máte vo vlastných rukách.

Pozornosť by teda mali zvýšiť najmä muži, ktorí:

  • majú viac ako 50 rokov,
  • majú výskyt ochorenia v rodine,
  • fajčia alebo pijú viac alkoholu,
  • majú nadváhu a málo pohybu,
  • jedia veľa červeného a spracovaného mäsa.

Ako prebieha diagnostika?

Všeobecný lekár vás vyšetrí a po potvrdení podozrenia vám dá výmenný lístok na gastroenterológiu.

Tam nasledujú vyšetrenia, ktoré pomôžu potvrdiť alebo vylúčiť diagnózu, napríklad:

  • kolonoskopia – základné a najdôležitejšie vyšetrenie,
  • krvné testy,
  • zobrazovacie vyšetrenia ako CT či magnetická rezonancia

V prípade potvrdenia diagnózy kolorektálneho karcinómu vás gastroenterológ pošle k onkológovi, ktorý navrhne liečbu.

Ako prebieha liečba?  

Liečba závisí najmä od štádia ochorenia.

  • Základom je chirurgické odstránenie nádoru. V niektorých prípadoch je nutná aj kolostómia – umelý vývod hrubého čreva z brušnej dutiny – ktorá môže byť dočasná alebo trvalá.
     
  • Rádioterapia (ožarovanie). Bežne sa používa pred alebo po operácii spolu s chemoterapiou. Jej cieľom je zmenšiť nádor (pred operáciou) alebo zničiť ostávajúce nádorové bunky (po operácii).
     
  • Chemoterapia. Bežná súčasť predoperačnej a pooperačnej liečby súčasne s rádioterapiou. Obvykle sa podáva ako kombinácia viacerých liekov v cykloch.
     
  • Antiangiogénna liečba. Zastavuje novotvorbu ciev, ktoré zásobujú nádor. Používa sa v kombinácii s niektorými typmi chemoterapie.
     
  • Inhibítory receptora epidermálneho rastového faktora (EGF). Majú svoju úlohu pri konkrétnom subtype kolorektálneho karcinómu a môžu sa používať spolu s chemoterapiou alebo samostatne.
     
  • Biologická liečba (imunoterapia). Tento druh modernej a cielenej liečby sa podáva vo vyšších štádiách ochorenia, v prípade metastáz alebo určitej charakteristiky nádoru.

Čím skôr sa ochorenie zachytí, tým vyššia je šanca na úplné vyliečenie a tým menej náročná je samotná liečba.

Čo si odniesť z článku?

1. Choďte na preventívky (v každom veku) a žiadajte o skríning, ak ste starší ako 50 rokov. Pri rakovine platí, že prevencia je najúčinnejšia liečba. Čím skôr ochorenie odhalíte, tým bude liečba jednoduchšia a šance na vyliečenie vyššie.

2. Ak cítite príznaky, choďte za lekárom. Nie je to hanba. Nečakajte kým odoznejú alebo kým sa zhoršia. Pri vážnych prejavoch už často býva neskoro.

Ak sa vás téma týka, obráťte sa na mužskú pacientsku skupinu WeLive, ktorá pomáha onkologickým pacientom zorientovať sa, poskytuje psychologickú podporu, poradenstvo ohľadom životného štýlu a omnoho viac.

banner na konzultáciu erektilnej dysfunkcie

banner na konzultáciu erektilnej dysfunkcie

Modrý banner? 
Nie
Nie