Cukry a ich delenie

Cukry (odborne nazývané sacharidy) sú pre ľudské telo dôležitým zdrojom energie. Delíme ich na dve kategórie: 

Jednoduché cukry

Jednoduché cukry (monosacharidy a disacharidy) sú tvorené jednou alebo dvoma molekulami cukru, vďaka čomu sa rýchlejšie vstrebávajú. 

Tieto cukry nájdeme najmä v ovocí, mlieku, sladkostiach či sladených nápojoch. Ich nadmerný príjem spôsobuje priberanie a únavu, preto sa často označujú ako „zlé“ cukry.

Komplexné cukry

Komplexné cukry (polysacharidy) sú dlhé reťazce pospájaných molekúl cukru, preto sa vstrebávajú pomalšie. 

Nájdeme ich v obilninách, celozrnnom pečive a cestovinách, strukovinách, zemiakoch či ryži. Práve potraviny bohaté na komplexné cukry by mali tvoriť základ jedálnička. 

Čo je to glukóza?

Glukóza je jednoduchý cukor (monosacharid) a je to primárny krvný cukor. 

Keď skonzumujete sacharidy, telo ich najprv rozloží na glukózu a až potom vstrebe do krvného obehu.

Pokiaľ sa vaša strava skladá z jednoduchých cukrov, tak ich premena na glukózu a vstrebávanie je rýchle, čo spôsobuje tzv. glykemický pík – náhly nárast glykémie (množstvo glukózy v krvi). Ten je u diabetikov nežiaduci.

Výhoda komplexných cukrov je, že sa štiepia pomaly, glukóza sa z nich uvoľnuje postupne a rovnako pomaly sa aj vstrebáva do krvi. Výsledkom je stabilnejšia glykémia.

Ako telo reguluje cukor v krvi (glykémiu): Inzulín a glukagón

Pre ľudské telo je optimálne, ak je hladina cukru v krvi (glykémia) prispôsobená jeho aktuálnym potrebám.

Nároky na glukózu sa ale menia podľa toho, ako energeticky náročnú aktivitu vykonávame (pri oddychu spaľujeme menej energie ako pri pohybe). 

Na udržiavanie správnej glykémie má telo svoje regulačné mechanizmy – hormóny inzulín a glukagón. Ak fungujú správne, chránia nás pred zdravotnými komplikáciami. 

Ako to funguje? 

Po prijatí sacharidov môže byť glukóza ihneď energeticky využitá, alebo ju telo uloží na neskôr vo forme glykogénu (dlhý reťazec molekúl glukózy) do pečene a svalov. 

Ak sú zásoby glykogénu plné, telo začne prebytočnú glukózu ukladať vo forme tuku.

Keď sa glykémia po jedle zvýši, v pankrease sa začne vylučovať inzulín, ktorý zabezpečí, že bunky (svalové, tukové) začnú čerpať glukózu z krvi – to spôsobí pokles glykémie.

Naopak, ak sme dlhšie neprijali cukor a glykémia je nízka, začne sa uvoľňovať hormón glukagón, ktorý rozkladá uložený glykogén na glukózu a tá sa dostáva do krvi. Výsledkom je zvýšenie cukru v krvi, teda zvýšenie glykémie.

Normálna glykémia

Hodnotu glykémie zisťujeme z krvi – napríklad pri už spomenutých preventívnych prehliadkach alebo pri podozrení na cukrovku.

Pri cukrovke sa pre domáce merania používa glukomer, pretože udržiavanie optimálnej hladiny glykémie je jedným zo znakov dobre kompenzovanej cukrovky. 

Normálna glykémia je 3,3 až 5,6 mmol/l nalačno. Po jedle je normálna glykémia približne do 7,8 mmol/l.

Odchýlky od tejto hodnoty môžu spôsobiť nasledovné zdravotné ťažkosti. 

Vysoký cukor v krvi (hyperglykémia)

Hyperglykémia (vysoký cukor) je veľmi riziková, či už je akútna alebo chronická. 

Dlhodobo vysoký cukor v krvi je typický pre nediagnostikovanú alebo zle liečenú cukrovku. Vysoká glykémia poškodzuje:

• zrak (retinopatia),
• obličky (nefropatia),
• nervy (neuropatia),
• malé aj veľké cievy (mikro- a makroangiopatia).

Poškodenie týchto tkanív a orgánov má za následok množstvo komplikácií. Preto je dôležité pri podozrení na cukrovku diagnostikovať ju a správne liečiť čo najskôr. 

Ak už cukrovku máte, dodržiavanie liečby a odporúčaného režimu vám pomáha predchádzať vážnym problémom.

Akútna hyperglykémia môže znamenať život ohrozujúci stav a ohrození sú najmä ľudia s cukrovkou. Objaviť sa môže: 

• Diabetická ketoacidóza – vzniká rýchlo (hodiny) pre nedostatok inzulínu a prejavuje sa nevoľnosťou, zvracaním, bolesťou brucha, dehydratáciou a acetónovým dychom. Častejšia je pri cukrovke 1. typu.
   
• Hyperglykemický hyperosmolárny syndróm (HHS) – rozvíja sa pomalšie (dni až týždne) a je častejší u cukrovkárov 2. typu – najmä u tých starších. Prejavuje sa veľmi vysokou hladinou cukru v krvi a závažnou dehydratáciou.

Varovné príznaky hyperglykémie sú: 

• extrémny smäd, 
• časté močenie, 
• zápach z úst pripomínajúci ovocie alebo acetón, 
• bolesť brucha, 
• zmätenosť a vracanie. 

Nízky cukor v krvi (hypoglykémia)

Aj veľmi nízky cukor v krvi predstavuje problém. Hypoglykémia nastáva, ak glykémia klesne pod 3,9 mmol/l, pričom platí, že čím je nižšia, tým je stav závažnejší. 

Príznaky nastupujú rýchlo a môžu byť podobné opitosti:

• tras,
• potenie,
• nervozita, úzkosť, podráždenie,
• zmätenosť,
• búšenie srdca,
• hlad,
• rozmazané videnie.

Diabetes: Keď telo nevie regulovať cukor v krvi

Ak mechanizmy udržiavania cukru v krvi nefungujú správne a glykémia je dlhodobo zvýšená, hovoríme o cukrovke. Tá môže nastať z viacerých dôvodov: 

• Ak ide o nedostatočnú tvorbu inzulínu v dôsledku autoimunity (imunitný systém ničí bunky produkujúce inzulín), hovoríme o cukrovke 1. typu (vrodenej).
   
• Ak sa naopak inzulín vytvára, ale jeho účinok nie je dostatočný (bunky naň nereagujú), ide o cukrovku 2. typu (získanú). 

Až 90 % diabetikov má cukrovku 2. typu, ktorá vzniká častejšie u ľudí s nadváhou a obezitou či iným metabolickým ochorením, nedostatkom pohybu a celkovo s nezdravým životným štýlom.

Ak už cukrovku máte, je dôležité dodržiavať všetky pokyny diabetológa vrátane zdravého a pravidelného jedálnička, dostatku pohybu, pitného režimu a užívania liekov. 

Na záver

Správna hladina cukru v krvi (glykémia) je mimoriadne dôležitá – chráni orgány pred poškodením.

Ohrození sú najmä ľudia s cukrovkou, jej včasná diagnostika a správna liečba sú preto mimoriadne dôležité.